HRAJRUKA: Ale, ak sa smiem najprv opýtať - kde je Jánošík?
MIŠO ILČÍK: Nepoviem!
TUROŇ-ZBOJNÍK: Uvalili informačné embargo. Až do úplného vyšetrenia prípadu.
HRAJRUKA: Či sa ešte pamätáte, keď som pred veľa-veľa dňami a nocami
do krčmy odišiel?
ZBOJNÍCI: (Prikyvujú) Pamätáme, pamätáme...
HRAJRUKA: Tak v tej krčme, predstavte si, ktosi odrazu sfúkol sviečku a
nastala tma ako v rohu.
UHORČÍK: V akom rohu?
HRAJRUKA: V hornouhorskom rohu hojnosti.
CHLAPI: Fíííha!
STARÁ ŽENA: (Trochu oneskorene) Fííííha!
HRAJRUKA: Tak vtom sa vám otvorili dvere a do krčmy sa nahrnuli zo tri
tucty drábov, pandúrov a podobnej čvargy... (Zháči sa, lebo si
uvedomí, že aj tu je ich plno)
ČVARGA: Ja som tam nebol. ...Ani ja... Ja som ešte vtedy neslúžil...
To museli byť nejakí cudzí... My sme boli zabezpečovať futbal v
Trnave...
HRAJRUKA: ... a obstali vám ma i zhora i zdola, sťa tie čierne vrany bieleho
sokola. Vystrel som ľavú ruku, a už tucet drábov ležal na zemi,
na plávajúcej podlahe...
SIEDMY DRÁB: Neverím, takú silu nikto nemá v ruke
TUROŇ-ZBOJNÍK: To už hej. Moja škola...
HRAJRUKA: V pravej ruke vám zvieram valašku, roztočím ju a jedným
švihom uložím zvyšok pandúrov pod stoly.
DRUHÝ DRÁB: Trepe somáriny. Dvaja sme zostali stáť. (Zháči sa)
GAJDOŠÍK: Tomu sa v odborných kruhoch hovorí - spojenie sily a
obratnosti
HRAJRUKA: ... už-už som chcel preskočiť všetkých ležiacich , keď sa tu
starobabský hlas z prípecka ozve:
-Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!
A šup ho! Vysýpala korýtko hrachu rovno mne pod nohy.
Hej, stará žena, nebola si to náhodou ty? Akoby si jej z kurieho
oka vypadla...
PRVÝ JANIČIAR: Moju mamku ty na pokoji nechaj. Ak sa ti dačo nepáči, poď do
záchodu, tam si to rozdáme!
DRUHY JANIČIAR: (Šepká prvému) Nemôžeš, tu záchody nemajú, ani turecké
kúpele...
TRETÍ JANIČIAR: (Zapcháva prvému janičiarovi ústa) Ticho, Maxi, tu sa
nemôžeme rozťahovať, tu nie sme v Osmansku.
PRVÝ JANIČIAR: Nie? A ja že sme si ich už podmanili...
HRAJRUKA: A tak som sa teda pošmýkol a všetci sa začali mlátiť hlava-
nehlava, hlava-hlava, chrbát-riť. Vtom nejaká dobrá duša
zapálila hromničnú sviečku, mne sa podarilo z tej kucapace
vymotať, pozriem sa do zrkadla, a teraz ma podržte, sám som
sa nespoznal... Kričím: Chlapi, prestaňte, veď to nie som ja!
Už aj prestaňte! Bitku prerušili ani čoby súlož a jeden z nich
vraví tým svojim: -Bohuotcuprisám - to nie je on! Ja reku:
-A koho to hľadáte? Koho zlapávate? Oni že: -Jánošíka.
No tak to naozaj nie som ja. Aha, tu je občiansky. Aj očkovací.
A keby som to aj bol ja, tak sa pozrite, taký som doriadený, že
by ma vlastná mater nepoznala. Vravím: Podám sťažnosť pre
porušenie zákona. A ústavy.
ICH VELITEĽ: Nepodávaj, nemá to zmysel.
HRAJRUKA: Za ťažké ublíženie na zdraví. A ešte ťažšie na chorobe,
Veď sa len pozrite, čo mi s platničkami narobili, kati! (Odhrnie si
halenu)
CHLAPI: Krysy! Nenechaj to len tak. Píš do Štrasburgu!
ICH VELITEĽ: No, nie je to až také hrozné.... A keby si chcel, mohli by sme ti na
štátne náklady niečo na ten chrbát vytetovať. Napríklad pivo.
ICH HOVORCA: A po skončení krízy by sme ti aj pírsing vybavili.
MIŠO ILČÍK: A toto tu je čo, preboha? Jakživ som to nevidel.
HRAJRUKA: Čo, vy to nepoznáte? To je kozmodisk. Nebyť jeho, už sa v
živote neusmejem. Dnes to nosí každý debil.
GAJDOŠÍK: Ty si bol v kozme?
HRAJRUKA: Hej, spolu s Lajkou, aby jej smutno nebolo.
TUROŇ-ZBOJNÍK: A potom? Čo bolo potom?
HRAJRUKA: Potom som šiel do špitála. Toho, na kraji mesta. Aby ma aspoň
ošetrili. Veď poistné za mňa Uhorsko odvádza. Z ošetrenia však
nebolo nič, lebo počas bitky sa mi kdesi zapotrošila poisťovacia
karta. Vykopli ma ako brankár loptu, nuž som šiel kadeľahšie,
kam ma oči viedli. A to som nemal robiť. Keby som sa bol vydal
kadeťažšie, bol by som už dávno s vami mulatoval. Ale ja, somár
starý (no až taký starý zas nie som) som sa dal zlákať
kadeľahšie, a tak som šiel, šiel a šiel, až som došiel do
historických miest nazývaných našim bratom Prednou Horou.
JANO TARABA: Do sedacieho svalu! Veď to nie je v našom revíri..! To žu(m)pe
Gemerskej náleží. Tam my zbíjať nesmieme, na to sú paragrafy!
HRAJRUKA: Na cudzom zbíjať by som si ja nikdy nedovolil. Ale oni ma tam
zlapali, na nič sa nepýtali, zavreli ma do akejsi klietky, a - teraz sa
podržte - po celú dobu pobytu mi odopierali pitie.
CHLAPI: Svine!!!
STARÁ ŽENA: To by sa malo zapiť.
MIŠO ILČÍK: Ištván, Attila, nalejte všetkým a hajtmanovi dvojitú. Aj pivo mu
dajte. Natrpel sa, chudák.
ATTILA a IŠTVÁN: (Plnia rozkaz a sú šťastní, že takejto cti je dožičené práve im)
HRAJRUKA: A tak som vám tam, ľudkovia Boží, po celú dobu pobytu ani len
kvapku páleného nedostal. Ani len alpu či ipekarin.
JANO KRAVINEC: Takto týrať človeka ...
GAJDOŠÍK: Ešte dobre, že si tam nepožiadal o turistický azyl.
HRAJRUKA: Každý piaty zbojník v Horných Uhrách je týraný. Malo by sa s
tým dačo robiť. Až pred troma dňami sa mi podarilo ujsť.
UHORČÍK: Čo, keby sme vstúpili do štrajku. A nech si zbíja, kto chce!
GAJDOŠÍK: No hej, ale tým by sme len ľudu pospolitému ublížili, ktorý chce
byť ozbíjavaný stoj čo stoj. Palatínovi je to jedno.
HRAJRUKA: A tak som blúdil horami - dolami, perníkovými chalúpkami, až
som konečne tu, na mojej rodnej hrude.
STARÁ ŽENA: Poď na moju hruď, synku, nech si ťa priviniem...
KUBO BLCHA: Aj hrudku syra máme... ponúkni sa...
MIŠO ILČÍK: A ako si nás našiel? Vrav! Horím nedočkavosťou...
ICH VELITEĽ: Somár, to dolomán na tebe horí, načo si sadáš tak blízko k
ohňu?
PRVÝ a DRUHÝ
DRÁB (Priskočia k Mišovi, hodia na neho deku, váľajú ho po zemi a
snažia sa uhasiť horiaci dolomán.)
HRAJRUKA: Spočiatku to bolo ťažké, ale potom som chytil stopu a šiel som
za smradom.
TUROŇ-ZBOJNÍK: (Podáva atamanovi svoj pohár.) Daj si, ja už mám dosť...
HRAJRUKA: Nechcem, naprosím si, veď je to metla ľudstva...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Takto psychicky zničiť človeka... (Zoberie pohár späť, s nikým
si neštrngne, iba na trávu vyleje zo dva štamprlíky ako obetu
slovanskému bohu hromovládcovi Perúnovi a nostalgicky
pozerá na nebo. V diaľke počuť zarachotenie hromu.)
No veď preto..!
ICH VELITEĽ: Páni, mali by ste niekoho vyslať na stáž.
MIŠO ILČÍK: A to je čo za novinka?
ICH VELITEĽ: Nuž, taká výmena skúseností medzi zbojníckymi družinami.
MIŠO ILČÍK: A kto to organizuje?
ICH VELITEĽ: Je to pod záštitou ministra vnútra Horného Uhorska. Už aj
športový deň vyhlásil. Aj omša svätá bude.
NIKOLA ŠUHAJ: Mohli by ste prísť k nám do Pidkarpatťa.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ešte to tak!
ICH VELITEĽ: Máme ešte jedno voľné miesto do Ameriky.
GAJDOŠÍK: Ja neidem. Ja sa bojím cesty na šífe.
ICH VELITEĽ: Veď nemusíš ísť na šífe, môžeš plávať aj peši...
JERGUŠ CHLAPIN: Ja idem, ja! Ja chcem vidieť živých Apačov.
ICH VELITEĽ: Od Winnetoua ponuka neprišla. Zato prišla od Che Guevaru.
Berieš?
JERGUŠ CHLAPIN: Čo ja viem?
ICH VELITEĽ: Tu máš pas aj vízum. Ak si to rozmyslíš, dokumenty mi vrátiš.
Vyšleme niekoho iného.
PRVÝ PANDÚR: Aj tak o tom musí najprv rozhodnúť Hornouhorská rada
hejtmanov.
TRETÍ JANIČIAR: A definitívne o tom môže rozhodnúť až gróf Eszterházy.
FERI OŠTINOHA: Ten, čo sme mu onehda kaštieľ...oné...?
ICH VELITEĽ: Presne ten.
PIATY PANDÚR: (K ich veliteľovi) Súdruh veliteľ, nemali by sme ísť? Aby sme
došli do krčmy ešte zavidna.
ICH VELITEĽ: Poďme, už sme tu zbytoční...
SUROVEC: Hej, Prvý janičiar, a mamku si tu nezabudni.
PRVÝ JANIČIAR: Ďakujem, že si mi pripomenul. Koho by som popri koni
viedol? Chalúpka by mi dal...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Choďte do riti..!
D r a g o
( P o k r a č o v a n i e )
.............................
obrázková príloha
Jánošík
dráb (niečo si nacvičuje)
janičiar
Winnetou
Che Guevara
Tatári (...pre prípad, že by sa v príbehu objavili)
