MIŠO ILČÍK: (Vybehne z chaty) Čo sa stalo? Vari niekde horí?
Alebo sme už nebodaj prepadli krížiacku výpravu?
Vrav!
TUROŇ-ZBOJNÍK: Mišo, povedz, kde je Jánošík?
MIŠO ILČÍK: Nepoviem!
TUROŇ-ZBOJNÍK: Povedz, kde je Jánošík?
MIŠO ILČÍK: Nepoviem!!!
TUROŇ-ZBOJNÍK: Kým ti pekne vravím... Povedz, kde je Jánošík?
Hol van a Jánošík ... Nemírted!?
JANO KRAVINEC: Keď ti hovorí, že nepovie, tak nepovie. Mišo je už taký.
Zaťau sa - ako Vinco, alebo ako tvoja valaška do jedle.
Tak ho, prosím ťa, netýraj! Čo je on - každá piata žena?
Vari vieš, že každá piata žena je pyraňa...
TUROŇ-ZBOJNÍK: A ľaľa... pozrimeže... holobriadok akýsi,...grínhorrn
sopľavý...také šteňa, mača...Ty si sa tu kde nabral?
Ešte mu mlieko po brade tečie...
MIŠO ILČÍK: To nie mlieko, to borovička...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Číže ty budeš? Sto hromov ti do pečienky..!
Vrav, lebo keď zoberiem valašku, naskutku ťa ňou
vyobšívam!
JANO KRAVINEC: Obšívať si môžeš svoje drelichové gate. Chodíš ako
predposledný trhan. To si naozaj nemáš čo obliecť?
Spočiatku som ťa ani za zbojníka nepokladal. Hanbu
nám, stavu zbojníckemu, robíš! Do penzie by som
ťa poslau. Tvoje šťastie, že dôchodkový vek predĺžili.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nononononono... A vari si ty zbojník?.... Nám.... Hanbu
robím... Komu - nám? Koho si ty hovorca?
JANO KRAVINEC: No, stopercentný zbojník ešte nie som, ale zaúčam sa,
zvykám si. Na prijímačky som prišiel. Mišo si vzal nado
mnou patronát. Som zbojník - čakateľ. Aj kurikulum som
už napísau...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Na prijímačky...teraz... keď v Hornouhorsku školy
zatvárajú...?! Mária Terézia sa v hrobe obracia, keď vidí
ako sa po jej a Jozefových Druhých reformách šliape!
Inteligent... písať vie... kurikulum... tu sa kury kradnú a nie
opisujú... Čo si ty prežil, ucho pospolité? Ešte ťa tvoj otec
v nohaviciach nosil, keď som ja na pánskom zbíjal.
I v Hlohovci i v Levoči i v Ozorovciach a aj Kerestúre.
Pánom stačilo moje meno počuť, a už sa triasli.
JANO KRAVINEC: Ako osika?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ako dve osiky, keď sa pri nich siká! Kandidát na
zbojníka..Nevídali... Takých tu už bolo a zápalky ich
zasýpali.
Vzduchom prefrčí sedem valašiek (očíslovaných), narazia do jedle,
nezatnú sa však ako Turoňova, ale popadajú na zem. (Valaška ďaleko
od jedle nespadne.)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Eééééé...bem ti takú balistiku!!!
O jedenásť sekúnd neskôr (later)
Na poľanu sa nahrnie tlupa zbojníkov - Gajdošík, Uhorčík, Jerguš Chlapin,
bratranci Oštinohovci - Rudi a Feri, Maťo Kliešť, Kubo Blcha, Mľandriak,
Ištván, Attila, a možno aj iní, to sa uvidí v priebehu deja, lebo zbojník je už
taký - na jednom mieste neobsedí, najmä keď je lapaný. Raz je tu a raz
zase tam. By ho ľudské oči nevideli. Bo ľudia rôzni sú - ondia, kradnú,
klamú, šliapu po kvietkoch, odtrhávajú chrobáčikom nožičky, vo fiakri si
šepkajú, a vo voľbách hlasy predávajú. Preto sa takejto civilnej zberbe
poctivý zbojník najradšej zďaleka vyhne. Zblízka už ani nehovorím.
Slovenské pohľady došlých zbojníkov neveštia nič dobrého, ale ani zlého,
pretože zbojníci veštiť nevedia. Gule síce majú,ale nie sklené. Aj karty
majú, ale nie tarotové. Rozoberajú si valašky (niektorým sa neujde) a sadajú či
líhajú okolo ohníka.
MIŠO ILČÍK: Dávno ste doma neboli, chlapci moji. Oj, či len dávno...
RUDI OŠTINOHA: Nezahovára a vrav - kde je Jánošík?
MIŠO ILČÍK: Nepoviem!
TUROŇ-ZBOJNÍK: Naozaj nepovie. Už som sa ho pýtal.
MĽANDRIAK: A týrať si ho proboval?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Chcel som. Zákon zakazuje.
JANO KRAVINEC: Tak ho treba zmeniť.
TUROŇ-ZBOJNÍK: A títo dvaja tu - čo sú zač? (Ukáže na Ištvána a Attilu)
Nepoznám...
FERI OŠTINOHA: Títo? Z hunskych čias tu zotrvali. Opili sa z nášho
tokajského, od svojich sa stratili, a kým sa spamätali,
bolo Hunsko z mapy vymazané. Len hune tu po nich
zostali. No a títo dvaja. Sľúbili, že nám krpce čistiť
budú, aj zemiaky škriabať, ak dáke po Cigáňoch zvýšia...
Lebo čo s nimi? Na tej hore sa už lístie červeneje,
ľúto ich je človeku...
JERGUŠ CHLAPIN: Ale pijú ako my. Do partie zapadnú
MIŠO ILČÍK: A či ste veľa nalúpili a nazbíjali? Lebo kasa je prázdna.
Všetko išlo na udržiavanie zbojníckych chodníčkov,
keďže diaľnice ešte nevymysleli. Fond zbojnícky doplniť
náčim. Kto čím môže, nech tuto, ľaľa, do klobúka
prispeje. (Nechá klobúk kolovať, to jest položí ho na kôl.)
RUDI OŠTINOHA: Ja mám dva šestáky.
MĽANDRIAK: Ja štyri rýnske.
KUBO BLCHA: Prispievam troma grajciarmi, ale bez DPH.
MAŤO KLIEŠŤ: Mne sa podarilo jednu zlatku...
GAJDOŠÍK: Ja som mal, ale Jánošikovi som požičal. Povedal, že
až bude môcť, vráti. Aj s úrokmi.
CHLAPI: (Pozerajú sa po sebe a potmehudsky sa usmievajú.
Iba Jano Kravinec sa usmieva zavidnahudsky, pretože
poznajú oni dobre Jánošíkove sľuby)
UHORČÍK: Mne po odvedení daní a zaplatení členskej známky
zostali dva medenáky. Ale už som ich prepil.
JERGUŠ CHLAPIN: (Pre seba šomre) Jediný, čo má rozum...
UHORČÍK: Pálenô zdraželo. Ale ja si to nabudúce nadzbíjam.
ATTILA: Ja som zase chudobine všetko rozdal...
TUROŇ-ZBOJNÍK: (Nezdrží sa) Kokot!
JANO KRAVINEC: Ja tu mám akýsi pliešok... (Vyberá z opašteka,
probuje medzi zubami pravosť peniazu) Čert ho vie,
čo to je...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ukáž... (berie od Jana peniaz, obzerá si ho...) Euro...
Prisámvačku - euro. Pravé, hornouhorské. Ale v tejto
dobe? (nechápavo krúti hlavou) Zázraky sa asi predsa len
dejú...
D r a g o (P o k r a č o v a n i e )
