Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 9 - rysavá jalovica

MIŠO ILČÍK: Nepoviem!

RUDI OŠTINOHA: Mišo, povedz, prosím ťa, kde je Jánošík?

MIŠO ILČÍK: Nepoviem!

UHORČÍK: Tak nepovedz... Veď my si to zistíme. 

FLOKI: (Breše smerom na juh a chvíľami jeho brechot 
 prechádza do štekotu)

MĽANDRIAK: Asi niekto ide. Cudzí. Do zbroje, kto si syn svojho rodu 
 hodný, abože mi zahyň, abo buď slobodný!

ZBOJNÍCI: Vyskakujú zo zeme, do rúk berú valašky, za opasky si 
 pchajú pištole a striekačky so slzotvorným plynom. 
 Zaujímajú bojové postavenie a kruhovú obranu chaty. 
 Za chatou čosi šuští. 

MAŤO KLIEŠŤ: (Vyberie pištoľ, natiahne a chce vystreliť smerom, 
 odkiaľ počuť šušťanie. Pištoľ nevystrelí. Nadáva.) 
 Sto striel a tisíc hrmených! Zase nemám náboje. 
 Všetky som vystrieľal na Silvestra. 

TUROŇ-ZBOJNÍK: Ticho, pssst, ktosi prichádza.

FLOKI: (Breše čoraz veselšie a vrtí chvostom)

ATTILA a IŠTVÁN (Vylezú z húštiny) 

ATTILA: Dovoľte mi podať hlásenie..., teda raport. Tu neďaleko 
 na lúke sa pasie krava. Mohli by sme ju podojiť. 

IŠTVÁN: Alebo večer, až sa zotmie... na bifteky... 

MIŠO ILČÍK: Ako vyzerá?... Teda tá jalovica. 

ATTILA a IŠTVÁN: My nevieme.

TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak sa choďte pozrieť.

ATTILA a IŠTVÁN: (Odbehnú)

IŠTVÁN a ATTILA: (Pribehnú)

ATTILA: Má štyri nohy, néjt, a na každej kopytá... dve

IŠTVÁN: Takže sa jedná o párnokopytníka z čeľade turovitých. 
 (Zamyslí sa.) Alebo pornokopytníka? Ja sa po 
 hornouhorsky nikdy správne nenaučím. Najmä "ô" mi 
 robí problémy. Také "ř" by som už dávno zvládol. 

MIŠO ILČÍK: A ďalej?

ATTILA: Neviem, ja mám zlú fotografickú pamäť na tváre. 

IŠTVÁN: A ja ešte horšiu. Ja som z toho celý pomätený (povie 
 zámerne, aby ukázal, ako pekne už vie vysloviť "ä".)
 A historickú pamäť - tak tú nemám vôbec. 

TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak sa choďte pozrieť.

ATTILA a IŠTVÁN: (Odbehnú)

IŠTVÁN a ATTILA: (Pribehnú)

ATTILA: A má aj hlavu.

IŠTVÁN: A na hlave dva oné... rohy. Na každej strane po jednom. 

MIŠO ILČÍK: A farbu?

ATTILA: Neviem.

IŠTVÁN: Ani ja. 

TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak sa choďte pozrieť.

ATTILA a IŠTVÁN: (Odbehnú)

IŠTVÁN a ATTILA (Pribehnú) 

ATTILA: Kým my tu takto pobehujeme, niekto ju natrel na zeleno. 

IŠTVÁN: Ale marí sa mi, že mala farbu ako hen - Maťo Kliešť vlasy...

MĽANDRIAK: Rysavú?

ATTILA a IŠTVÁN: (Nemo prikývnu)

MĽANDRIAK: Tak tú poznám, tá je od Krtov. Adam ju už od Troch 
 kráľov hľadá a nie a nie ju objaviť. Eva, jeho žena ho z
 domu vyhnala, bez nej sa vrátiť nesmie. Zabila by ho. 
 Mali by sme mu ju domov zaviesť. 

TUROŇ-ZBOJNÍK: A to zas prečo? A bifteky?

MĽANDRIAK: A naša dobrá povesť? A mienka ľudu? To ti je fuk? 
 Adam je náš človek.

MIŠO ILČÍK: Ako si na to prišiel?

MĽANDRIAK: Nikdy nemá peniaze.

MIŠO ILČÍK: A to je všetko?

MĽANDRIAK: A pije...

JERGUŠ CHLAPIN: Tak je náš... 

MIŠO ILČÍK: Attila, Ištván! Kravu chytiť, nedojiť, nevraždiť, odviesť 
 do Krtov, že ich všetci pekne pozdravujeme a v dedine
 sa poprezvedajte, či netušia, kde je Jánošík? Ja to tu 
 donekonečna riadiť nebudem. Príplatky za riadenie berie 
 on, aj odchodné len jemu dajú. Samá povinnosť, 
 zodpovednosť, práva žiadne a hovno z toho mám!

ATTILA a IŠTVÁN: Rozkaz! Dovoľte nám odísť! 

MIŠO ILČÍK: Choďte v mene Božom!

ATTILA a IŠTVÁN: (Odbehnú.)

IŠTVÁN a ATTILA: (Pribehnú... ale ešte nie teraz, trochu neskôr. Počkajme 
 a nepredbiehajme udalosti)
 

D r a g o 
(P o k r a č o v a n i e )