A ani nešli veľmi dlho podľa stredoeurópskeho letného času, keď vyšli na čistinku. Uprostred čistinky horela veľká partizánska vatra, nad pahrebou sa opekal baran, teda aby bolo jasné - opekali ho žeravé uhlíky. Okolo barana sa obšmietalo dvanásť chlapov rôznych vekových kategórií a slintali ako Pavlovove psy pri laboratorných pokusoch. Marienku si spočiatku takmer nevšímali.
-No nazdar! -povedala si v duchu Marienka, -medzi zbojníkmi som ešte nebola. Tu mi nepomôže ani karate, ani útek - zablúdila by som a zožrali by ma divé zvery. Nuž radšej s nimi hádam podobrom...
-Ahojte, dobrí ľudia! -pozdravila slušne. -A či vy nie ste tá Jánošíkova banda?... Prepáčte... družina?
-Čau, kočka! - odzdravil ten, čo vyzeral najmladšie. No len čo na neho starší pozreli, stíchol a sklopil oči.
-Uhádla si - nie sme! -povedal jeden zo starších.
-A cigoška by sa nenašla? - opýtala sa, aby reč nestála, lebo ju nič rozumnejšie nenapadlo.
-Uhádla si - nenašla! -povedal opäť predošlý chlap. -Vari nevieš, že Európska únia fajčiť zakázala? A pre les to platí dvojnásobne.
-Aha... Keď my televízor nepozeráme... Otec ho dal do záložne.
-Šťastné to dieťa! - povedal jeden zo staršinov.
-A ako sa vlastne voláš? -opýtal sa mladý, pred chvíľou zahriaknutý chlap.
-Či si slepý alebo sprostý?! Na hlavu sa pozri! Červená Karkuľka je to! -povedal ten, čo ju priviedol. -Toho starého ožrana Karkuľu dcéra z prvého manželstva.
-Ty si červený! -mlčky sa urazila Marienka, ale nedala to na sebe znať. Bola totiž pasívnou obdivovateľkou Strany zelených. -A vy, vy sa mi nepredstavíte?
Slovo si zobral zase najmladší.
-Toto je Jano, teda Január. Toto Fero, alias Február. Ja som Marko - Marec, Tamto sedia Majko, Junko, Julko_ za nimi sú Gustík, Septimus, Oktavianus, Novák a Decák, ale nepleť si ho s decilitrom, to je objemová miera. Jedným slovom, vlastne dvanástimi slovami - my sme dvanásti Mesiačikovia. Rok.
-And roll, -dodala s úsmevom Marienka. -A čo ten trinásty, ten dedko tam na pni sediaci?
-Á, skoro som zabudol. To je starý Termidor. Až z Francie k nám zavítal. Hosťuje u nás. Presnejšie, vyhnali ho, a my sme mu poskytli azyl.
-Sme Mesiace, musíme si pomáhať, -poznamenal Termidor revolučným hlasom.
-A ty, čože takto sama oproti noci tuto v lese? Všade sa len vraždí, kradne, znásilňuje, a ty si len tak z ničoho nič prídeš, akoby sa nechumelilo. Či sa nebojíš?
- Macocha ma vyhnala. Čučo pozháňať. Jabčák, či viete? Zas jej pípeť rastie. A na šampanské my nemáme, chudobní sme, kríza...Veď to poznáte... A otec pije tiež... Normálne sa hanbím.
-Ajajajajaj, -poľutovali Mesiace Marienku. -Nešťastné dieťa nešťastných rodičov. A čože ich na Prednú Horu neodšikuješ?
-Veď ja som aj. Ale otec je veľké zviera. Pije aj s tými tam hore, -ukázala Marienka kamsi do neba dvoma prstami roztiahnutými do tvaru písmena V.
-Jabčák, jabčák..., -ozval sa Gusto. -Keby ešte jablká, nepoviem, na to sme už zvyknutí z rozprávok. No ale jabčák?! Kde ti ho teraz my zoženieme?
-Jablká, vravíš? -ozval sa Juno. -Teraz, v auguste, keď sú najdrahšie?
-A na trhovisku sú ešte drahšie, -pripojil sa Septimus.
-Iba ak by sme ti to Adamovo... bude mať dvadsiatehoštvrtého za Decikovej vlády meniny, -hútal Majko.
-A nedám, a nedám, a nedám! Ani iní nedávajú! Všetci len berú! -ohradil sa Decík.
-Jablko odjakživa bývalo predmetom sváru. Keby tak pomaranče alebo banány... Veď tých je dnes dosť, -vyjadril svoj názor Ferko.
Marienku začala prechádzať trpezlivosť a histericky sa rozkričala.
-Ja nepotrebujem pomaranče! Ani banány! Nie a ešte dva razy nie! Alebo aj tri...razy. Ani pepsi, ani jablká, ani čipsy! Ja potrebujem jab-čák! Teda nie ja, ale macocha... A vôbec, ste vy tie Mesiace naozaj, alebo sa iba tak tvárite? Veď Mesiace dokázali zmeniť počasie na také, aké len chceli. Záplavy robiť - na to by vás bolo... Ale úbohému dievčaťu pomôcť, tak to nie?
-Počkaj,počkaj, -chlácholil ju urazený Marko. Či si nespomínaš, ako teplo bolo v marci? To som si ja vymenil stoličku s Gustom. A aká zima bola v júli? To si Julo vymenil stoličku s Ferkom. A...a...a... i v októbri bude ešte teplo, i v januári...ak chceme!
-Nepúšťaj si jazyk na špacír a nevyzrádzaj služobné tajomstvá! -prísne ho napomenul Oktaviánus.
-Veru, -usmial sa potmehúdsky Marko. -Prešli sme pranostikám aj meteorológom cez rozum.
(pokračovanie nasleduje) Drago
-------------------------------------------
Melódia mladosti a predpoveď počasia: http://www.youtube.com/watch?v=tk3iPDU6Wy0&playnext=1&list=PL36DD7382ADF0DF56&index=8
