A ak zostanete verný tej istej krčme, bežne máte tretie či štvrté pivo ako pozornosť podniku, prípadne vám donesú štamprlíček nejakej miestnej špeciality. Hnusný Balkán!
A s hrôzou zistíte, že obsluhujúci personál sa na vás usmieva, je čisto oblečený v podnikovej „rovnošate", a ak práve neobsluhuje, ochotne sa porozpráva s hosťom, poinformuje ho o tom, čo ho zaujíma ... A obsluhuje sa s úsmevom. Čašník či čašníčka sa na vás usmieva, a nechodí, neťahá nohy za sebou / bárs je už polnoc a je na nohách od rána /, ale chodí priam tanečným krokom, vznáša sa, pláva ... A krígel pred vás položí jemne, akoby bol z krištáľu. Po stenách poháru pivo nesteká. Keď sa opriete o stôl, lakte sa vám na neho neprilepia.
Ak chcete niečo aj konzumovať, pred každým novým hosťom sa prestrie nový, čistý, bárs aj papierový obrus. Páči sa vám podnikový pohár a chceli by ste ho mať vo svojej domácej zbierke? Netreba kradnúť. Stačí naznačiť ... Ochotne vám ho podarujú. Najmä ak ste štamgastom. Ale podmienka to nie je. Teda vo svete sú aj takéto pivné zvyky. A to nie je rozprávka ani žiadny iný výmysel. Dokonca ani to, že keď nemáte „drobné" na zaplatenie a čašník ani majiteľ nemá drobné, aby vám vydal, on sám vám navrhne, že zaplatíte pri ďalšej návšteve podniku.
Ako len môžu byť takí dôverčiví?! A už ste zažili, že vám, cudzincovi, čašník nesprávne vydá / vo váš neprospech /, nájde si vás v meste alebo vás dohoní za mestom a s ponižujúcim ospravedlnením vám vráti sumu, o ktorú vás nechtiac obral.
Veru pivo je ako žena, dobré pivo ako dobrá žena ...
ilustroval: Juraji Kováč
