Emócie predstavujú obrovskú energiu. Niekedy sa bojíme s touto energiou pracovať. Učíme sa ich ovládať, v lepšom prípade následne spracovávať a v horšom potláčať. Všetci to robíme od malička, tak sme sa to naučili. Snažíme sa vyvolávať si a udržať tie „pozitívne“ a nepripustiť tie „negatívne“, lebo vnímame, že nás energeticky ťahajú dole. Netreba sa ich báť, vôbec nie potláčať, lebo ich energia sa nahromadí a uškodí nám. Ako s nimi teda pracovať? Úplne nový pohľad na prácu s emóciami mi priniesla kniha Reč emócií. Autorka Karla McLaren nás nabáda emócie počúvať a viesť s nimi dialóg. Emócie nenálepkuje, učí nás, že všetky sú potrebné. Väčšinou ich všetky ako potrebné nevnímame. Takou naozaj neobľúbenou emóciou je hnev.
Dlho som si o sebe myslela, že som vyrovnaná a dobre spracovávam všetky svoje emócie. Mňa niekto len tak nenahnevá. Naozaj? Práve v čase, keď som čítala túto knihu, prišiel mi mail po ktorom som doslova vyskočila zo stoličky, vbehla do druhej miestnosti a nadávala. Našťastie tam nikto iný nebol. Čo to robím? O čo ide? Pýtam sa samej seba. Karla McLaren mi odpovedala: „Máš narušené hranice.“ Waw, ... áno. Toto uvedomenie som potrebovala. Pisateľ mailu prekročil moje hranice. Uvedomila som si, že ich potrebujem nastaviť a upevniť. V tomto prípade sme si museli nanovo ujasniť naše kompetencie. Každopádne ďakujem svojmu hnevu, že ma na to upozornil. Ďakujem, za to, že som si ho vypočula a mohla som vykonať vnútornú prácu tak, že to viedlo ku konštruktívnemu dialógu, nie k agresívnej výmene názorov, ani k ublíženému sebaľutovaniu s potlačeným hnevom. Agresia, alebo potláčanie hnevu, ktoré má devastujúce účinky na našu psychiku aj na vzťahy, sú dve najčastejšie reakcie na situáciu, keď nás niekto napadne či už priamo, alebo aj podprahovo. Teda naozaj ide o narušenie hraníc. Ako píše Karla McLaren ,hnev sa nás pýta: „Čo potrebuješ chrániť?, „Čo potrebuješ obnoviť?“. Keď si dáme čas nájsť odpovede, nájdeme aj spôsob, ako to urobiť. Ak sa naučíme počúvať svoj hnev, zachytíme ho včas, bude nám výborným kompasom k riešeniu problémov.
„Pre pravdu sa každý hnevá“, staré príslovie vie o čom to je. Hnev sa zdvihne len na skutočnú hrozbu. Nedotkne sa nás to, čo vnímame ako úplný nezmysel, dotkne sa nás to, čo zasiahne boľavé miesto v nás. Keď zasiahne niečo, čo máme nedoriešené a pýta si našu pozornosť. Výborne nás nasmeruje k tomu, čo potrebujeme zmeniť. Hnev nás nevedie do boja, našou úlohou nie je vyhrať, ale pochopiť, kde máme slabé miesto, aby sme ho mohli obnoviť. Silu nenadobudneme tým, že ho budeme potláčať, silnejší budeme, keď vyriešime problém, na ktorý nás hnev upozornil. Tak na záver vám nebudeme hovoriť: „Nehnevaj sa!“, ale „Počúvaj svoj hnev, niečo dôležité signalizuje!“ Vaša Maja (www.koucvitaja.sk)
