Aron Ralston (James Franco) prežil 127 mučivých hodín v divočine s rukou privalenou kameňom zakliesneným v úzkej štrbine kaňonu. Tadiaľto nikto nechodí. Aron vopred nedal nikomu vedieť, kam smerujú jeho kroky. Sebaistý inžinier vo veku plnom adrenalínu, testosterónu nevidí najmenší dôvod, prečo by sa mu muselo niečo prihodiť. Naopak, ešte ukáže cestu dvom dievčatám, lebo na smerové tabule si tu, v národnom parku Canyonlands, priveľmi nepotrpia. Netuší nič ani matka, ani kolegovia z pracoviska, ani frajerka, s ktorou sa len nedávno rozišiel.
Rolsten má so sebou kameru, takže zachytáva svoje pocity, dojmy. Film ho ukazuje vlastne ako hrdinu, ktorý vzdoruje krutej nepriazni osudu, nedostatku vody, jedla, spánku. Bojuje s prírodou aj s vlastnými démonmi, až nachádza v sebe silu, aby si tupým, krátkym nožíkom - darom pod stromček od mamy- odrezal vlastnú ruku, aby sa spod kameňa vyslobodil. Čaká ho ešte namáhavý zostup lanom s jednou rukou, vysilený. Na záver prilieta helikoptéra, ktorú privolali turisti. Aron, síce bez ruky, je zachránený.
Šikovný oscarový režisér Danny Boyle, ktorý je aj spoluautorom scenáru, využíva naplno možnosti detailu. Film je sugestívny, režisér hlboko spokojný: „Samozrejme som to vnímal ako mimoriadny príbeh o prežití v divokej prírode, ale okrem toho je tu ďalší rozmer, ktorý ľudí prekvapí. Nie je to len o tom, ako Aron prežil, nech je to akokoľvek neuveriteľné. Je to aj o životnej sile, ktorá je silnejšia než individuálne odhodlanie Arona. Je to sila, ktorá drieme v každom z nás, ale prejaví sa len v hraničných situáciach." Tak to vidí režisér. Ja vidím aj opačnú stranu mince. Aron sa zachoval ako úplne nezodpovedný malý chlapec, nie ako dospelý, uvážlivý muž. Keď kamera začína švenkovať a nakoniec zdiaľky ukazuje štrbinu, v ktorej vlastne hlavný predstaviteľ zostal uväznený, každý normálny človek hneď vie, že tam nemal čo sám hľadať. Kaňony v Utahu zrejme nemajú to, čo Tatry: cintorín pre tých, ktorí prekračujú základné ľudské normy súžitia s drsnou prírodou. Trampovať ma otec naučil v piatich rokoch. Základnou zásadou od detstva bolo nerobiť také hlúposti, akej sa dopustil inžinier Aron Ralston, vzdelaný mladý muž, od ktorého by sa vari aj očakávalo, že bude primerane rozumný. Napokon, bola to jeho ruka.
