Novinár a publicista. Človek Zoznam autorových rubrík: Mord ho!, Zamyslenia, Recenzie, Na cestách, Jazzové delírium
Je to skľučujúci a šokujúci, nezávideniahodný, dostať sa do celoživotnej situácie kŕmiča a dokrmovača džezového gibona, byť nútený stále a ustavične predhadzovať nové a nové výplody ľudského hudobného ducha šelme, ktorý sa skrýva v človeku. Nedá sa inak... Tu je najčerstvejšie svedectvo o hlade až pažravosti ľútej džezuchtivej šelmy:
Nenápadné obaly albumov značky act, ktoré sú prejavmi moderného výtvarného umenia, síce môžu korešpondovať s ponúkanou hudbou, no na prvý pohľad zákazníkom v predajniach alebo na stránkach internetu nemôžu nič napovedať o krásnych tajomstvách hudby ukrytých za týmito obalmi. Tak je to aj v prípade obalu albumu projektu, ktorý skomponoval Geir Lysne v podobe suity nazvanej Aurora Borealis, ktorú zahrali naživo na JazzFeste v Berlíne prvého novembra 2001.
Nebývam vždy taký pokojný a sebaistý, ako keď som siahol po albume s dvoma nápismi: Project Z (písmeno Z umiestené v symbole atómu ma ubezpečilo, že nepôjde o všedný, tuctový projekt) a Lincoln Memorial (tento nápis naznačoval a spečaťoval fakt, že keď z Lincolnovho centra vychádzajú samé pozoruhodné hudobné džezové projekty, k akým bezosporu patrí trojalbum Wintona Marsalisa Blood on Fields, názov Lincolnov memoriál nemôže viesť k horšiemu hudobnému výsledku.
Bubeník Bill Bruford zažil svoje najväčšie časy slávy pravdepodobne so zostavou Bill Bruford´s Earthworks, no týmto časom niečo vážne predchádzalo. A bolo to také pekné a príjemné, veselé, rozšafné, že po podobe lp to neskôr muselo vyjsť aj na cd nosičoch: mám na mysli album Billa Bruforda z roku 1979, ktorý vyšiel pod titulkom One Of A Kind.
Elektrický gitarista Raoul Bjrkenheim na seba vážne upozornil priaznivcov kvalitného džezu už v osemdesiatych rokoch, keď si zaúčinkoval v zostave Krakatau. Vtedy im vyšla na značke ecm ich tretia vinylová platňa Volition, ktorá je síce v podobe cd beznádejne rozobraná, no na lp nosiči sa ešte možnože zopár šťastlivcom môže ujsť (nie som si nijako istý). Už vtedy bolo rozhodnuté, že gitarista Raoul sa vybral cestou náročného džezu. O kvalitách spomínaného albumu Volition svedčí najlepšie názor 82-ročnej poslucháčky, ktorá sa vyjadrila lakonicky: „Krásna, ale náročná hudba." Na záver októbra roku 2007 tento gitarista nevšedných kvalít a tvrdej razancie nahrával spolu s priateľmi v Grand Sport Studio v nórskom meste Oslo album zostavy Scorch Trio nazvaný Brolt.
Žije medzi nami zopár sto ľudí, ktorí si ešte pamätajú koncert vychýreného nórskeho gitaristu Terjeho Rypdala z jeho účinkovania na Bratislavských džezových dňoch v osemdesiatych rokoch uplynulého storočia. Rypdal sa preslávil predovšetkým dvoma albumami - Wawes a Descendre, ktoré vytvoril v skoršej dekáde svojej džezovej slávy, no medzičasom vydal množstvo iných pozoruhodných prác (predtým aj potom), z ktorých aspoň jednu dnes uvediem, a to album Vossabrygg z roku 2006 značky ecm (divyd).
S menom významného trombonistu Juliana Priestera som sa stretol už pred vyše tridsiatimi rokmi po prvý raz na albume zostavy môjho veľmi obľúbeného kontrabasistu (aj basového gitaristu) Dave Holland Quintet s názvom Jumpin´ In. Keďže to bol sám o sebe veľmi silný, emotívny džezový zážitok, dobre som si tento album zapamätal, a neskôr som sa s menom Juliana Priestera postretal na celom rade nadmieru pôsobivých albumov. Takže keď sa mi do jedného dňa dostal s obrovským oneskorením do rúk album Julian Priester Pepo Mtoto s názvom Love, Love, srdce mi zaplesalo. Hneď som vedel, že to bude unikátne hudobné dielo. A nezmýlil som sa.
Pred 37 rokmi som po prvý raz podľahol džezovému amoku, spôsobenému geniálnou tvorbou Milesa Davisa (albumy Bitches Brew, Big Fun, Agharta a nasledujúce i predchádzajúce práce); odvtedy som nepretržite v džezovom delíriu. Ako ma ubezpečili odborníci na tóny a haluze, táto choroba je nezvratne neliečiteľná. Možno ju iba tlmiť ustavičným počúvaním novej a novej hudby. Choroba je o to zákernejšia, že vás nič nebolí, nepotrebujete ani prvú pomoc, ani posledné pomazanie. Stále iba dokrmovať džezového gibona novou a novou muzikou. Podľa možnosti čím lepšou.
