Novinár a publicista. Človek Zoznam autorových rubrík: Mord ho!, Zamyslenia, Recenzie, Na cestách, Jazzové delírium
Sloboda slova, prejavu je ústavou zaručená, len v praxi sa aj 21 rokov od Nežnej revolúcie stáva, že Vám nežiaduce názory jednoducho nespublikujú (pre nedostatok miesta, na túto tému sme už článok mali atakďalej - výhovorky ako za socializmu, „ľudovej demokracie", prípadne vám nepovedia vôbec nič, alebo, čo je podstatne horšie, vyslovia nejakú prihlúplu drzosť).
Diogenes LaertiosŽivotopisy slávnych filozofovVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, 2007 Kto ešte v Pythagorovej jaskyni na ostrove Samos nebol, považuje bralo pred sebou za súvislý masív. Ani na um mu nezíde, že je v ňom roklina s asfaltovou cestičkou smerom k jaskyni slávneho filozofa nachádzajúca sa v strmom brale. Trafiť sem je menšie umenie - tak, ako vyznať sa v gréckej informatike vôbec je osobitý kumšt. Treba si najprv zvyknúť na nejednoznačnosť, keď môžete natrafiť na prepis Kalymnos, ale vzápätí na ďalšej ulici nájdete inú tabuľku s označením Kalimnos.
Paľo MalohradňanskýO živote bez vedy (?)Vydavateľstvo Spolku Slovenských Spisovateľov, Bratislava 2009 Inžinier Pavel Krajči, hoci aj povolaním chemik, sám dobre chápe význam tajomstva: dozaista nie náhodou si od počiatku knižného publikovania zvolil pseudonym, a síce Paľo Malohradňanský. Chemické vzorce, rovnice, sú neodškriepiteľné; a predsa nám nedajú plne uspokojivú odpoveď na najpálčivejšiu otázku ľudstva. Tou je otázka zrodu života.
Paľo MalohradňanskýČlovek a jeho zánikVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2008 Niekdajší výskumný pracovník, inžinier, chemik, riaditeľ, teraz spisovateľ Paľo Malohradňanský sa rozhodol, že človek zanikne. Na prebale knihy je to vyjadrené veľmi vzletne, konkrétne týmito slovami: „Kniha Človek a jeho zánik je súborom filozofických úvah a filozofujúcich esejí, v ktorej sa ako človek s vysokoškolským odborným vzdelaním chemika zamýšľa nad tými najpodstatnejšími problémami súčasného sveta i budúcich ľudských pokolení, ako aj nad ďalším osudom našej ťažko skúšanej, no ešte stále krásnej modrej planéty Zem. Svoje úvahy opiera o vedecké fakty a odborné zázemie. Jeho rozprávanie je plné presvedčivých argumentov a brilantného jazykového prejavu. Treba priznať, že závery, ku ktorým v knihe dospel, nie sú veľmi optimistické, no v hĺbke duše je presvedčený, že ľudstvo sa spamätá, dokiaľ je ešte čas. A práve na to ho chce týmto dielom nástojčivo upozorniť."
Podstavec pre východiská Prísne konvenčne Poznám úprimnú radosť autora, ktorému vyšla spisovateľská prvotina. A som hlboko vďačný, že aj v týchto scestných časoch neokúňavého peňazizmu sa nájde osobnosť, ktorá - hoci to nevynáša tučné menlivé materiálne zisky - si dá čas, námahu a uvažuje nad javmi určujúcimi život spoločnosti. Roman Michelko to v diele Revoltujúci Sizyfos (Slovenský inštitút spoločenských vied, Bratislava, 2006) viac-menej duchaplne urobil. Siahol väčšinou po závažnejších témach, čo možno usúdiť už z názvov jednotlivých kapitol: Trilógia Depresie - I. Filozofická (ontologická) depresia, II. Spoločenská depresia, III. Etická depresia; Revolty mladých; Mýtus absurdna alebo o pojme absurdity so stálym zreteľom na Camusa; Revoltujúci Sizyfos; Sacrum a moc; Koniec superveľmocenskej dominancie?; Slovensko na križovatke; Esej o Globalizácii; Dodatky a poznámky k Vámošovmu Princípu krutosti; Gejza Vámoš - filozof?!?; Hnus ako životný pocit (Jean-Paul Sartre: Nevolnost); Erich Fromm (Budete jako bohové); Filozofia v literárnej reflexii; Zvodcov denník v kontexte Kierkegaardovej tvorby.
Berco Trnavec:Krotenie klaunovVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009 Za minulého režimu sme s tým vždy boli hneď hotoví: keď bolo v živote niečo zlé, za všetko mohli komunisti. Beda! Až teraz, s odstupom dlhšieho času, neúprosne vysvitá, že nielen ideologická príslušnosť, farba straníckej knižky, či hrdá nepríslušnosť k akejkoľvek politickej strane, ale jednoducho slabé ľudské povahy, sebectvo, chamtivosť, neschopnosť a množstvo iných neduhov v ľudských povahách sú pravou príčinou mnohých foriem zla, ktoré nás obklopujú.
Teofil KlasPsie paraboly Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2008 Alen Ginsberg, nech bol akokoľvek beatnický, smeroval svoju básnickú tvorbu k ľudstvu. Jeho Vytie za Carlom Solomanom bolo poetickým nanebovzatím človeka, ktorý sa ako zdravý jedinec obetoval prostredníctvom päťdesiatich elektrických šokov v mene všetkých psychicky chorých tejto Zeme. Potom ich elektrošokmi začali liečiť. Vytie zostalo poetickou udalosťou významnejšou než sám Solomanov vzácny ľudský počin. Básnik sa vyštveral ponad vrchy poézie a vyl a vyl... Teofil Klas v najnovšej vydanej poetickej zbierke sa taktiež priznáva „Chcelo by sa mi zavýjať". Tak nazval prvú báseň zbierky psie paraboly (Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2008). Dobre si pamätám na časy, keď v roku 1998 túto zbierku písal: vtedy mu zomrel jeho najvernejší živý priateľ (aby sme si najvernejšieho priateľa nemohli pomýliť s knihou) - pes Portos.
Zuska MinichováČrepiny z oblohyVydavateľstvo sss, Bratislava, 2007 Konečne so mnou nejaká kniha po dlhočiznom čase zalomcovala, hoci nejde o literatúru faktu. Ba naopak. Tentoraz ide o jej pravý opak - o sci-fi, o fantastiku. Ešte k tomu pôvodnú, priamo zo Slovenska, z Bratislavy. Zuska Minichová sa na Vianoce 2007 zareprezentovala na knižnom trhu skvelou fantastickou zbierkou poviedok Črepiny z oblohy (Vydavateľstvo sss, Bratislava, 2007).
Berco Trnavec Slovák nepotrebuje viagruVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2008 Páni, ratujte, kým nie je neskoro! Takto ten kapitalizmus veru nevybudujeme! Kým sa Bratislava spolu s Bruselom veselí na dobrovoľnom demokratickom otroctve v pomere 1:30,1260, čím je garantovaná dlhodobo lacná pracovná sila na Slovensku, čiže máme sa z čoho úprimne všetci tešiť, známy slovno-guľometný (torpédo)borec Berco Trnavec znovu, už po koľký raz, zákerne útočí! Práve vytasil svoju najnovšiu, duševným laserom riadenú, zbraň, zvanú kniha a vyrútil sa s ňou rovno na Slovensko a na politikov! Ten si ale trúfa! Ako keby bol na dôchodku! Nevedno, prečo humorista musí stále iba hrýzť a hrýzť, prečo nemôže, ako za čias socialistického realizmu, prísť s metódou pozitívneho príkladu? No uznajte, komu je dobrý hlboký sarkazmus tohto typu: „Ako môže znieť hudba budúcnosti pod taktovkou dirigentov minulosti?"
Teodor KrižkaSkorocelyBernolákova Spoločnosť národného obrodenia a porozumenia, Bratislava 2008 Hlavami sme vo vesmíre, nohami v praveku. Taký je človek vo všeobecnosti na prahu tretieho tisícročia. Básnik Teodor Križka duchom neuviazol v kozme, ale priamo v Láske, v Bohu. Svoju básnickú silu si už v minulosti vyskúšal viackrát, okrem iného aj jedným pôsobivým básnickým prebásnením už preloženého diela istého významného nemeckého básnika do slovenčiny.
Ireney Baláž je skôr filozofujúci básnik, filozofujúci, podčiarkujem. Potvrdzuje to predovšetkým zbierkou Prierez tmou (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2004). Dôkazy, a to presvedčivé dôkazy, sa tiahnu nepretržite celou knihou. Nemôžem ju celú odcitovať, aspoň na ukážku:
K veľkým básnickým prekvapeniam patrí zbierka poetky Eleny Hidvéghyovej-Young. Text zbierky Prasestre, ktorý v roku 2006 vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, sa síce rozlieva podľa zmien autorkiných nálad, ale myšlienkovo tak nabitú zbierku hociskedy do rúk nechytíte: výborná znalkyňa života, zrelá pozorovateľka podáva svoje názory, náhľady na javy života s veľkým nadhľadom, vždy prizmou originálneho prístupu. Báseň Pre Amélie N. zneje noblesne, bez výnimočnej objavnosti, je ako obdoba konštatovaní, že vzduch vonia a les šumí, no v strede sa zrazu báseň rozbehne, aby záverom úplne zaskočila, prekvapila!
V tejto stati venujem pozornosť dvom básnickým zbierkam Borisa Brendzu: Mesačné hodiny (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2002) a Obrazce (Vydavaľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2000). Už Obrazce potvrdili, že mladý básnik má koncepčný prístup k tvorbe (hoci aj môžbyť nevedomý - ktožehovie?).
Vydavateľstvo Juga vydalo v roku 2006 Mirovi Mališovi básnickú zbierku Budeme si musieť zvyknúť... ...jazdiť na kolotoči, po ktorej prečítaní som si ihneď značil priamo do knihy: raketový nástup do poézie. Básnik sa drží formou pri zemi, duchom je až fascinujúco pri hviezdach. Prekvapujúco nové a svieže básnické prímery, nenútené a vyslovene vhodné začlenenie anglických a francúzskych pojmov do textov v slovenčine. Pozná život a bravúrne to dáva v poézii najavo. Včera, dnes zajtra je výborný dôkaz, skvelá ukážka talentu. Doteraz som o autorovi nikdy nič nepočul; z jeho tvorby, obsiahnutej v tejto knihe, získavam pocit, že ide o svetového básnika.
Slovenský spisovateľ vydal Marcele Veselkovej v roku 2005 knihu, v ktorej sa poetka na nič nehrá, kladie na papier (do počítača?) myšlienky tak, ako z jej vnútra prichádzajú, a predsa si myslím, že zbierkou Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa vytvorila originálne dielo, ktoré má nádej, aj v týchto zvláštnych časoch plných rôznych prelomov a zlomov, prežiť. Zaujímavo sa o nej vyjadril Ján Buzássy: „Marcela Veselková je originálna v skúsenosti i témach, ktoré sa v našej poézii nevyskytujú často. Jej básne sú rozhodujúcim svedectvom mladej generácie o sebe a o dobe, v ktorej vyrastá. Nie je to radostné posolstvo, ale mali by sme ho prijať." Stotožniť sa možno aj s tézou z prebalu knihy, v ktorom je vyslovené, že rukopis jej básnickej zbierky je založený na poézii trýznivej sebavýpovede, prezrádzajúcej senzitívnu osobnosť.
Vydavateľstvo Q 111 vydalo okrem iného tri zbierky Alene Kanásovej: Mimo diktát reality; Pravda je dobrá, ale melóny sú sladké a Nechcem. Do prvej z nich som si po jej prečítaní poznačil: beznádejné. Snaží sa byť veľmi avantgardná, ale nie je ani len dnešná. Keď ešte stále pociťuje potrebu pomáhať, nech najprv viac uvažuje, až potom píše. Potvrdenie, že talentov nijakými revolúciami nepribudne geometrickým radom. Obsahovo to nie sú zlé námety, ale od začiatku do konca im chýba poetické stvárnenie, či už voľné alebo viazané.
Básnickú zbierku Stopy našej lásky venoval Martin Spevák so slovami: „Toto sú moje city a venujem ich všetkým ľuďom na tomto svete, ktorí ich vedia pochopiť." Zbierka vyšla vlastným nákladom a je dôkazom toho, čo všetko môže vyjsť pod rúškom poézie, hoci v tejto bizarnej zbierke niet jediného verša: celé je to nebásnická zbierka!
Vydavateľstvo Interart vydalo v roku 2003 v Košiciach zbierku Gabriela Németha Za súmraku, ktorej názov je príznačný pre celý jej obsah: áno, ide o súmrak poézie. Mohlo by sa akceptovať, že je to básnikova prvotina, dokonca podľa Štefana Juska „je nabitá zážitkom mladosti či reflexiou skúsenosti z prežívania hĺbok medziľudského vzťahu." Pozrime sa teda priamo na verše básnika a moje dojmy z nich. Báseň Samotárska II.: „Vietor dvíha k oblohe hlavu / a pieseň šumí / v korunách stromov // Tam kde bola mladosť / zvráskavená / báseň drieme / tam už nie je domov // Prázdno v srdci - / pustá samota - / dve prázdne dlane - / Občas sa život ozaj zamotá / keď je tvoje srdce na dne // Roky utiekli / Človek osamel ako strom / No báseň a mľkve slovo / zostalo kde v hĺbke v ňom." Tieto verše nájdete v milióne básní. Tu sa iba postretali do jediného strapca. No bez toho, aby niečo nové povedali a pridali. Masaryk zomrel, tráva je zelená, nebo modré.
S o n e t y pre môjho anjela: básnickú skladbu Ľudovíta Fuchsa - Kvetoslava Sonety pre môjho anjela možno smelo a bez náznaku zveličovania zaradiť medzi skvosty nielen slovenskej, aj svetovej lyriky. Vychádzam z toho, že poézia vo všeobecnosti, a báseň ako taká je v oblasti slova najmocnejším vyjadrením duchovnej energie. Veľký mág slova majster Milan Rúfus výstižne uchopil podstatu básne v zbierke Báseň a čas (Slovenský spisovateľ 2005): „Všetko, čo o nej neviete, / vie dávno sama báseň: / byť vo svete i nesvete/. / V Ariadninom pradive / snívané meniť na živé / a živé opäť na sen."
Poézia poskytuje najrozsiahlejšiu možnosť slobody slova, prejavu. Človek svojím životom neobsiahne večnosť, no poéziou sa o to môže pokúšať. Čo i len úsilie objať nekonečno je viac než prázdnota, nečinnosť. Vo večne a nekonečne sa nenachádza len materiálne bytie. Pre človeka je to najmä priestor pre udržiavanie, pestovanie a rozvíjanie základných ľudských hodnôt, akými sú mravnosť, čestnosť, spravodlivosť, ušľachtilosť, cnosť a v neposlednom rade asi pre prevahu najväčšou métou bude láska.
