NGUYÊN LÊ: SAIYUKI (ACT/DIVYD, 2009)
Už prvé tóny albumu nenechajú nikoho z poslucháčov na pochybách, že sa hudobne ocitol - v Japonsku. Bezpečne vie, že to nemôže byť žiadna Čína, Thajsko ani iná časť Ázie, ale len a iba Japonsko. A to nemusí ani byť znalcom japonských výrazov, lebo už názov tohto fascinujúceho albumu SAYIUKI v japončine znamená Cestu na Západ, čo je však famózne čínska novela, ktorú v 16. storočí napísal Wu Cheng´en. Fenomenálny džezový gitarista Nguyên Lê sa rozhodol použiť Cestu na Západ pretlmočenú zo slovného do džezového prejavu ľudského ducha. Spolu s ním účinkujú na tomto veľmi špeciálnom a zvláštne krásnom albume ďalší virtuózi: Mieko Miyazaki, Prabhu Edouard a Hariprasa Chaurosia.
Nguyên Lê obsadil všetky gitary, Mieko Miyazaki hrá na kato a spieva, Prabhu Edouard sa stará o tablas, perkusie a spieva, Hariprasad Chaurasia hrá na bansuri a flautu. Album plný prekvapení pozostáva z kompozícií Sweet Ganesh, Autumn Wind, Mina Zuki, Mayur, Sangam, Azur, Izanagi Izanami, Hen Ho, Nanae Goromo a Ila - hudbu zložili spoločne Lê, Miyazaki a Edouard.
Premiešanie tradícií s modernosťou, etnické aj pôvodné, originálne. Sám džezový virtuóz Nguyên Lê považoval prácu na albume za fantastické dobrodružstvo plné prekvapení, objavovania, nových polôh slobody a inšpirácie na improvizáciu, a to je ako džezový špičkový, elitný muzikant na nekonečné improvizácie dostatočne zvyknutý!
Saiyuki je pre neho stretnutím troch tieňov Ázie, prelínania včerajška s dneškom, možnosť ďalej sa učiť jeden od druhého. Je to cesta do hlbín zeme, opúšťanie stromov, lesov hore k oblohe, ku hviezdam; je to zároveň cesta, ktorá ťa nájde doma v prázdnej či plnej polnočnej izbe, uprostred meditácie, ponoreného do tejto zvláštnej, osobitej hudby.
JOHN MCLAUGLIN: THE PROMISE (VERVE/DIVYD, 1996)
Gitarista a skladateľ, fenomenálny džezový virtuóz, akých táto planéta nosila a nosí iba zopár stoviek, Angličan John McLaughlin, si sám postavil prinajmenšom tri obrovské hudobné pomníky - spoluprácu s Milesom Davisom na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, projekt Mahavishnu Orchestra a projekt Shakti. No nikdy v živote nepribrzdil, vždy hľadal, a kým bude žiť, bude ďalej hľadať. Tak vznikol v roku 1996 unikátny album Polydoru THE PROMISE.
Na jedenástich svojráznych kompozíciách Django, Thelonius Melodius, Amy and Joseph, No Return, El Ciego, Jazz Jungle, The Wish, English Jam, Tokyo Decadence, Sihn Jin Rui a The Peacocks sa v rôznych zostavách postupne vystriedala celá plejáda veľkých priekopníkov moderného džezu a rocku: Don Alias, Jim Beard, Jeff Beck, Michael Brecker, Dennis Chambers, Joey DeFrancesco, Al DiMeola, James Genus, Trilok Gurtu, Zakir Hussain, Paco de Lucia, David Sanborn, Sting a rad ďalších významných muzikantov rozohráva svoje predstavy hudobných myšlienok, z ktorých väčšina pochádza z pera veľkého inovátora hudby Johna McLaughlina. Album bol nahrávaný vo viacerých štúdiách na rozmanitých miestach sveta: v mestách Dallas, Londýn, Miláno, New York, Monaco, Paríž a Tokio.
Hĺbavé, meditatívne piesne, miestami naplnené veľkou dávkou clivoty, rozjímanie. Ozve sa dokonca aj zvuk trúbky pripomínajúci zlatú éru Milesa Davisa. Excelentné pripomienky na hudobné udalosti z éry Shakti v podobne nevšedných gitarových sól atď. Slovom: hudobné rozšafnosti, ktoré sa náležite vychutnávajú za každých okolností.
INGFRIED HOFFMANN PLAYS JAZZ FOR SECRET AGENTS: HAMMOND BOND (UNIVERSAL MUSIC/DIVYD, 2007, pôvodne 1963-1966)
V šesťdesiatych rokoch v Európe bol Nemec Ingfried Hoffmann takou džezovou ikonou v hre na Hammond organ, ako v tých časoch v USA Jimmy Smith. V rokoch 1963 až 1966 nahral snímky, ktoré aj v roku 2011 znejú udivujúco sviežo: kompozície Thunderball, Yeah, Dr. No, Goldfinger, 007 Bond Street, JamesOnly Lives Twice, Midnight Bossa Nova, From Russia With Love, Sharp Sharks, TV-Swing, Playgirl, Phantoma´s Walk, Vabanque at Casino Royale, Soul Twist a Let Live and Die nahral za pomoci znamenitých džezmenov, k akým bezosporu patria Piere Cavalli, Helmut Kandlberger, Volker Kriegel, René Thomas, Peter Trunk či Klaus Weiss. Vôbec sa nečudujem, že firma Universal po nich opätovne siahla v roku 2007 a vydala ich v podobe kompilácie Ingried Hoffman Plays Jazz For Secret Agents: HAMMOND BOND v roku 2007 na CD nosiči.
V izbe sa rozlieha jeho strhujúci Hammond organ sprevádzaný Cavalliho dvanásťstrunovou gitarou, Kriegelovou gitarou, Trunkovou basou a ďalšími hudobníkmi. V niektorých skladbách sa Hoffmann prejavil dokonca aj ako skladateľ. Ingfried Hoffmann, narodený roku 1935, sa najprv v domovskej krajine, v Nemecku, prejavil cez úspešný film a hudbu pre televíziu. Reputáciu si získal v celej Európe práve džezom ako najlepší Hammond B 3 organista. Bol taktiež zručný klavirista, skladateľ aj aranžér. Nezabudnuteľnú stopu zanechal aj ako člen kvarteta Klausa Doldingera. Inšpirácia z filmov o Jamesovi Bondovi zohrala v jeho džezovom živote podstatnú rolu (From Twen With Love, Thunderball).
Jeho tvorivý rozlet dokumentuje výstižne nazvaný kompilačný album Hammond Bond, temná, iskrivá organová hudba plná výrazných melódií, aké dnešní skladatelia už väčšinou nevedia uchopiť z hviezdneho priestoru.
NDR BIGBAND: BRAVISSIMO (ACT/DIVYD, 1996)
Dnes už len s úctou spomíname na časy, keď spoločnosť dokázala byť niekedy aj užitočne trochu rozšafná. Vedela totiž zaplatiť rozsiahle obsadenia orchestrov, a to aj džezových, respektíve bigbandov. Niekde to dokážu aj v dnešných časoch. Slávny NDR Bigband svojho času oslavoval päťdesiatiny svojej existencie: vtedy mu firma ACT v roku 1996 vydala spomienkový album Bravissimo, v ktorom si spolu s bigbandom sólovo zaúčinkovali najpoprednejšie osobnosti džezového života: Chet Baker (bolo to relatívne krátko pred samovraždou tohto výnimočného trubkára, veľkého obdivovateľa a nasledovateľa Milesa Davisa), Gary Burton (slávny vibrafonista navštívil pracovne Bratislavu 2. apríla tohto roku spolu s ďalšou džezovou veľkou hviezdou Chickom Coreom - bola to ich druhá spoločná hra pred bratislavským auditóriom, prvá sa udiala na štadióne na bratislavských Pasienkoch v roku 1983), altový saxofonista Herb Geller, tenoroví saxofonisti Johnny Griffin, Heinz Sauer a Christof Lauer, tubista Howard Johnson, trombonista Albert Mangelsdorff (jeho zásluhy za rozvoj moderného, avantgardného džezu sú také veľké, že sa v Nemecku každoročne udeľuje Cena AlbertaMangelsdorffa), gitarista Joe Pass a ďalší hudobní velikáni.
NDR Bigband nie je splínovou spomienkou na niekdajšie východné Nemecko, skrátene NDR, ale ide o The Nord Deutscher Rundfunk Bigband, skrátene NDR Bigband, ktorý vznikol v dramatickom roku 1945 ako tanečný orchester, zakrátko ho jedna z nemnohých nemeckých vtedajších regionálnych rozhlasových staníc etablovala na svoj orchester. Orchestrom prešla hŕba významných džezových osobností a svoje talenty predstavovali na džezových festivaloch a iných podujatiach od Berlína po Čínu. Na albume Bravissimo sa pustili do bigbandových pôsobivých interpretácií veľkých štandardov, k akým patria kompozície The Cat, Blue Monk, Voodoo Chile, Django a ďalšie.
Majstrovstvo, modernosť, vybrúsenosť a hudobný nadhľad - to sú atribúty, akými sa vyznačuje hudba z tohto znamenitého albumu.
PAT MARTINO: THE SAVOY RECORDINGS (BRILLIANT JAZZ/DIVYD, 2007, pôvodne 1974-1976)
Unikátny a bravúrny gitarista výnimočných kvalít Pat Martino sa vynoril z tmy zabudnutia, a treba povedať - našťastie. Najprv sa objavil pôsobivý album z roku 1970 s titulom Desperado, a hneď po ňom prišiel iný naliehavý album s prostým názvom The Savoy Recordings. Archívy značky Savoy vypustili do sveta deväť kompozícií s Patom Martinom z rokov 1974, 1975 a 1976, aby priniesli presvedčivé svedectvo o vývoji modernej džezovej gitary Pata Martina, ktorý staval na gitarovej hre slávneho Wesa Montgomeryho. Pat sa na tomto albume iba v dvoch prípadoch prejavil ako skladateľ, viac sa spoľahol na svoju geniálnu improvizačnú schopnosť gitarovej hry skladieb hudobných velikánov, akými sú John Coltrane, Benny Golson, Wes Montgomery, Henry Mancini či Jay Jay Johnson.
Pat Martino sa narodil ako Pat Azzara vo Philadelphii v roku 1944, a treba povedať, že od detstva bol hudobným fanatikom. Gitaru popri škole študoval po celý čas, venoval jej doslovne všetky chvíle: aj to na jeho hre dokonale poznať. Martino začal na rockovej scéne rodného mesta, a jeho reputácia práve pre fantastický zvuk prenikavo rástla. Až sa na pozvanie presídli do Harlemu a začne so souldžezom. Netrvá to dlho a prenikne k niečomu, čo sa zaradí ako jedna z prvých psychedelicko-džezových fúzií. No už v roku 1976 sa u neho začne prejavovať symptóm, ktorý mu spôsobuje prudké bolesti hlavy, viaceré operácie mu skomplikujú život tak, že na scénu sa vracia až v roku 1987. medzitým sa v hudbe všeličo zmenivo, no...
Ľúbivosť jeho úsečnej hry na džezovú gitaru je neprekonateľná. Krása, nádhera, nevyspytateľná jagavá hudba; pomník ožívajúci na počkanie.
GIL EVANS ORCHESTRA: VOODOO CHILE (JAZZ DOOR/DIVYD, pôvodne 1974 a 1978)
Skladateľ Alan Shorter by sa určite vyľakal, keby hneď po skomponovaní skladby Parabola počul, čo s tým urobí Gil Evans Orchestra. Živá nahrávka vo Swing Inn v Malmö vo Švédsku z 18. júla roku 1974 je neprekonateľná. Strhujúcu džezovú búrku ako dychtivú hudobnú fakľu zapálili trubkár Lew Soloff, trubkár a spevák Hannibal Marvin Peterson, hornista Peter Gordon, hornista a hráč na syntetizátor Peter Levin, trombonista Tom Malone, tenorový a sopránový saxofonista John Stubblefield, baritónový saxofonista Trevor Koehler, basový klarinetista a tubista Howard Johnson, gitarista Paul Metzke, basista Don Pate, bubeníci a perkusionisti Sue Evans a Warren Smith a klavirista (aj elektrický, nielen akustický) Gil Evans.
Po Parabole sa rozozvučí Amadama z pera Trevora Koehlera, na rad príde Jimi Hendrix a jeho Voodoo Chile, nasleduje Blues Medley part 1 (pozostáva zo skladieb Concorde od Johna Lewisa a Cheryl od Charlieho Parkera) a part 2 (skladby Cheryl od Ch. Parkera a Stormy Monday od Aaarona Walkera). Štvrťhodinové až dvadsaťminútové kúsky v takýchto prípadoch bývajú samozrejmosťou. Čo je mrazivo živé, provokujúce a aj sterilného poslucháča zo smrti budiace, je spôsob podania jednotlivých kompozícií. Myslím, že aj Jimi Hendrix by obdivne zatlieskal, keby ešte žil a mohol to počuť.
V sedemdesiatom štvrtom roku to bola poriadna džezová spŕška, priam hudobná prietrž mračien. Zaujímavé, že džezoví meteorológovia pri počúvaní tohto albumu majú aj dnes rovnaké pocity. Toto sú veľmi zvláštne Správy o počasí, Weather Report.
A keď sa Gil Evans Orchestra v tejto podobe koncertu vo Švédsku riadne džezovo vyprší, značka JazzDoor, aby sme nevyšli z cviku, pridáva ako bonus ešte piatu skladbu, tentoraz v celkom inej zostave. A síce Gil Evans Orchestra na koncerte v nemeckom meste Cologne v októbri roku 1978. Tu účinkujú Lew Soloff (trúbka a piccolo trúbka), Terumasa Hino (trúbka). Gerry Niewood (sopránový saxofón), George Adams ako špeciálny hosť (tenorový saxofón, flauta, perkusie), Bob Stewart (tuba), Peter Levin (syntetizér), Don Pate (basa), Rob Crowder (bicie) a Gil Evans (elektrický klavír).
Vychýrená skladba Little Wing z pera predčasne zosnulého, no nesmrteľného Jimiho Hendrixa dostáva poriadne zabrať. Džezovo prekrútená, zmenená na nepoznanie, Malé krídielko sa stáva obrovským krídlom, peruťou až peruťami, na ktorých odlietajú hrdinovia tohto večera do džezových nebies v ústrety hudobnej nesmrteľnosti.
