S akýmsi veľmi zvláštnym náznakom demokracie prišiel ako stohlavý drak oveľa rýchlejšie než demokracia - KAPITALIZMUS v plnej paráde. Za čas príchodu jednej ľudskej populácie na scénu sveta sa zažral aj do najposlednejšej slovenskej osady, zapadákova. Teraz sa môžeme pýtať, čo to vlastne ten kapitalizmus je? Ešte nedávno bol len akousi vzdialenou chimérou, a zmienky o ňom v Marxovom diele - napriek početným skúškam z jeho diela - nikto nečítal. Odpoveď dáva profesor sociológie James Fulcher vo svojej analytickej knihe KAPITALIZMUS, veľmi stručný úvod, ktorú nedávno vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.
James Fulcher si položil šesť zásadných otázok, podľa ktorých nazval šesť kapitol svojej knihy: Čo je kapitalizmus? Kde kapitalizmus vznikol? Ako sme sa dostali tam, kde sme? Je kapitalizmus všade rovnaký? Stal sa kapitalizmus globálnym? Kríza? - Aká Kríza? Kapitalizmus v odpovediach na svoje otázky rozoberá z rozmanitých hľadísk; podrobne vysvetľuje jeho definíciu, predstavuje jeho vznik a vývin, uvádza pritom zaujímavé prípadové štúdie z dejín od vzniku Východoindickej spoločnosti v sedemnástom storočí až po zrúčenie bankového systému koncom uplynulého tisícročia. Porovnáva formy kapitalizmu v rôznych štátoch od Británie, cez Japonsko, Švédsko po USA. Nie sú to, pochopiteľne, všetky možnosti, ale sú dostatočne modelové na pochopenie princípov a odtieňov kapitalistického systému.
Za pozornosť stoja aj detaily, ktorým ani sám autor nevenuje prílišnú pozornosť: napríklad skutočnosť, že keď chcela istá spoločnosť v sedemnástom storočí rozložiť svoje riziko, prešla na metódu financovania viacerých plavieb, a tým sa stala plnoprávnou akciovou spoločnosťou. Už v roku 1688 sa na londýnskej burze cenných papierov začalo obchodovať s týmito akciami. Diaľkový obchod, ktorý sa za tým skrýval, vyžadoval vysoké investície, ale s očakávaním vysokého zisku. Tento zisk sa ešte dosahoval viac obchodovaním s nedostatkovým tovarom, nie zracionalizovaním výroby - to prišlo až neskôr. Pripomína nám aj ťažké časy pradiarov, ktorí sa museli brániť znižovaniu miezd prostredníctvom odborov - tie boli najprv len lokálne, až neskôr regionálne a národné. Až na začiatku devätnásteho storočia sa množil počet organizovaných štrajkov. Trvalo desaťročia, kým ľudia získali možnosť spoločne sa združovať do odborových zväzov.
V knihe sa nachádza aj nenápadná veta: „Kolísanie trhov je takisto základom špekulatívnej formy kapitalizmu, ktorá nemusí byť výnosná, no jednako sa zakladá na mechanizmoch, ktoré sú pre chod kapitalistickej ekonómie kľúčové." Musím myslieť na celosvetovú situáciu, ktorá nastala v roku 2007, či práve toto nie je prípad takého podivného mechanizmu.
Sociológ nám približuje, prečo sa práve Británia stala miestom prudkého rozmachu kapitalizmu; ukazuje, ako sa už v hlbokej minulosti používala stratégia využívania lacnejšej pracovnej sily zo zahraničia - píše o tom, čo dnes poznáme na vlastnej koži, keď musíme byť šťastní z príležitosti montovať autá pre zahraničné automobilky a podobne. Takýto príbeh, len nie s autami, ale s vlnou, sa udial už v roku 1700.
Dozvedáme sa aj to, ako sa niektoré bohaté rody stali ešte bohatšími. Napríklad Fuggerovci nadobudli bohatstvo obchodom a pôžičkami cisárom z rodu Habsburgovcov a investovaním do ťažby v Rakúsku a Uhorsku (išlo o bane na Slovensku!) ho ešte zväčšili. Ich uhorská baňa zamestnávala stovky robotníkov a bola vysoko zisková. Práve v stredoeurópskych baniach sa baníci, predtým nezávislí, stali námezdnou pracovnou silou a začalo sa používať slovo Arbeiter, čo v nemčine znamená robotník.
Na inom mieste knihy nájdeme fotografiu Amsterdamskej burzy s cennými papiermi, postavenú v rokoch 1608 až 1613, ktorá teda zanedlho oslávi štyristo rokov svojej činnosti. Profesor Fulcher je voči kapitalizmu prísny: „Evidentné nedostatky a ostré konflikty anarchického kapitalizmu podnietili vznik protikladných organizácií, inštitúcií a ideológií „riadeného kapitalizmu"." Až potom nastúpil privatizačný kapitalizmus ako posledná etapa rozvoja kapitalizmu: „Táto forma kapitalizmu vznikla najprv v Británii a Spojených štátoch, pričom sa následne stala celosvetovým modelom, ale takisto podnietila vznik krízy kapitalizmu, ktorá sa začala roku 2007 a trvá doteraz. Táto kríza mala rozhodne hlbšie príčiny spočívajúce v celkovej náchylnosti ku kríze, ktorá odjakživa kapitalistickú výrobu charakterizovala. Privatizačný kapitalizmus však túto náchylnosť ešte umocnil tým, že umožnil dereguláciu finančných aktivít, dovolil bankám uskutočňovať riskantné špekulácie a odstránil hranice brániace pohybu kapitálu v rámci krajín aj medzi nimi."
Sociológ venuje krízovým obdobiam osobitnú pozornosť, podrobne ich skúma a svoju knihu završuje úvahou o konečnej kríze kapitalizmu. Pýta sa, či kapitalizmus má alternatívu, a skúša hľadať možnosti takýchto iných systémov. U nás zaznieva falošný porevolučný potlesk demokracii (v skutočnosti plnému útoku kapitalizmu na deravé vrecká miliónových más), po celý život žijúci v kapitalizme sociológ James Fulcher pripomína: „To však neznamená, že kapitalizmus nemá opozíciu." A nezabudne zdôrazniť, že skutočný kapitalista je motivovaný amorálnym hromadením peňazí, čo zvyčajne vedie konkrétnych jednotlivcov k prekrúcaniu alebo porušovaniu pravidiel. Nie je vám to až nápadne povedomé, známe?
