Dopustili sa pritom, nešťastníci, jedného hlbokého omylu: všade kam putovne prišli, už boli všetky miesta na Zemi obsadené. Im sa ušli len umelecké a remeselné práce, ktorými mohli prispieť (a podučiť sa im) aj za potulného spôsobu života. Pri svojom slobodnom štýle života nerátali s jedným zásadným javom: a síce, že v osemnástom storočí nastúpi priemyselná revolúcia a oberie ich o všetky dovtedajšie možnosti práce. Nehnuteľnosti, lesy, polia, lúky, domy, dávno patrili iným. Ich holé ruky zrazu takmer vôbec nemali príležitosť uplatnenia (občas nejaké to veštenie, zvyšky umeleckých remesiel). A tým začal ich prudký pád. Nikto o tom nehovorí, všetci sa tvária, že sa nič nedeje, lebo nevedia situáciu riešiť. Nedokázali to ani za socializmu (ako žurnalista som sa cigánskou, teraz už rómskou, problematikou, zaoberal od konca prvej polovice sedemdesiatych rokov), nedarí sa to ani porevolučným politickým špičkám.
Nech už sa deje v životoch čokoľvek, duša Róma je zásadne z iného cesta, než duša belocha, černocha, Číňana, Indiána, Líbijčana atď. Jeho krehký svet (nechcem teraz dávať kázanie o tých, ktorí sa spustili a idú v drogách - pasívne aj aktívne - , prípadne v predaji „bieleho mäsa" - po slovensky dôverčivých žien, pašovaných tovarov, kradnutých vecí či načierno urobených napodobení značkových výrobkov. To všetko nerobia len Rómovia, ale aj ľudia iných rás a životných predstáv) je postavený na dôvere. Bieli, čiže gadžovia, tomu hovoria inak, surovejšie: namiesto pojmu dôveru používajú termín naivita.
Takúto dôverčivú životnú cestu podstúpila Zdenka Mahajová (1956), teraz čerstvo nielen aktérka pôsobivého životného príbehu s trpkým údelom, ale aj priamo autorka románu ZATMENIE, ktorý v roku 2009 vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Niekto, kto sa na jej román pozrie len povrchnými očami, sa môže vyjadriť, že je to dielo malej literárnej hodnoty. Isteže, nenájdeme tu literárne opisy, ktoré ku klasickému románu patria. Ani to nie je klasický román. Je to psychologický príbeh ženy, z nášho hľadiska nepoučiteľnej, ktorá má nadmieru dobré srdce, a ani po všetkých zlobách okolia si nedokáže predstaviť, že ten nový človek na obzore môže byť znovu - PODLIAK.
Priatelia sa o nej vyjadrili (a tým povedali bezmála všetko): „Takmer v každej situácii preferuje dôležitosť dobrých medzdiľudských vťahov. Je humanistka, napriek nie vždy pozitívnym životným skúsenostiam. Autorka je žena širokého vnímania, snažiaca sa pochopiť dôvod ciest, ktorými ju život povodil. Výsledkom jej hľadania je jej prozaická prvotina - román ZATMENIE. To, že život nie je iba čierny alebo biely si azda uvedomí každý, kto si knihu prečíta. Autorka je osobnosťou, ktorá vo vás po stretnutí zanechá dojem hlbokej ľudskosti a ušľachtilosti." Napriek tomu, že som sa so Zdenkou Mahajovou osobne nestretol, mám ten istý pocit. A keď už sme pri tom, práve vzťahy ľudí sa po zmene režimu pred dvadsiatimi rokmi úplne pokazili, hoci všetci v dňoch premien očakávali pravý opak. Mimochodom, koľko „bielych" ľudí, gadžov, je ochotných pripustiť čo len medzi najbližšími (v rodine, menej už medzi priateľmi) svoje zlyhania? Autorka Zdenka Mahajová sa v zrelom veku nebála dať ich verejne na papier. Materiál na knihu zbierala vyše päťdesiat rokov, celý jej doterajší život. Kruté kopance, údel, aký si dozaista nezaslúžila. Ak však chápeme svet ako miesto, kde sa človek učí, aby sa zdokonaľoval - možnože m u s e l a všetko, čo opísala v knihe, zažiť. Podrobnosti jej údelu si prečítate priamo v románe, nebudem vás nimi na tomto mieste zaťažovať.
Vyslovím len svoj kategorický názor: predstavila sa aj ako zvrchovane dobrý, nezištný človek (nie samou knihou, ale životom, ktorý knihe predchádzal), a predstavila sa aj ako mimoriadne pôsobivá spisovateľka. Aj keď si myslím, že možnože už po tejto prvotine po pere nemusí nikdy viac siahnuť, lebo sa dostatočne vyžalovala, vyliala si srdce, nepotrebuje napísať tridsať ďalších kníh, aby z nej bol dobrá spisovateľka. Keď si navyše spomeniem na nedávnu knihu našej „bielej" spisovateľky, inak známej herečky, ktorá sa zmohla vo svojej beletrii maximálne na štipľavé osočovanie bývalého muža, viem, kto zvíťazil.
Jedno ZATMENIE na zjasnenie v duši stačí.
23. 6. 2009
(...pokračovanie...)
