Udivujúce - to je to priliehavé slovo. Svojím myslením predbieha dobu. V roku 1995 napríklad napísala niečo, čo sme si vtedy ešte dosť dobre doma nevedeli predstaviť: no prešlo len štrnásť rokov, a už aj tu sa to zosamozrejmilo! Čítajte pozorne: „V Amerike, najbohatšej krajine sveta, vyše polovica mladých ľudí, černochov, je bez zamestnania, v niektorých mestách až dve tretiny. Funguje tam nová triedna spoločnosť: multimilionári, boháči, stredná vrstva, chudobní a tí, čo nemajú, ako sa vraví, ani strechu nad hlavou, bezprízorní či bezprístrešní." Aj u nás to dnes už funguje navlas rovnako: jediný „maličký" rozdiel je v tom, že pojem černoch treba nahradiť pojmom róm.
Nora Krausová na inom mieste pripomína, že C. von Weizsäcker dáva našej belasej - ak sa my ľudia nespamätáme - mizerných päťdesiat rokov. Sme vraj posledná generácia, ktorá ešte môže zánik odvrátiť. Naše deti už nie. „Niet však nijakých znakov, ani tých najslabších, najbiednejších indexov, že by sme sa spamätávali." Miliardy ľudí by totiž museli zmeniť spôsob správania. Odstúpiť od konzumu (zbytočné prejedanie sa až obžerstvo, nadmerné pitie a fajčenie, honba za módnymi a značkovými tovarmi atď., niekedy aj od pohodlia (napríklad cestovať pravidelne s MHD, nie s autom na lízing). Znamenalo by to znovu začať používať rozum, zdravý úsudok a nie dať sa nakriatnuť na hociakú hlúposť prostredníctvom televízie, rozhlasu, bulvárnej tlače a lacnej literatúry.
Ľudská múdrosť - to je aj nedať na vyhrážky, ktorými posledných dvadsať rokov častovali domáce obyvateľstvo predstavitelia všeliakých strán a všimnúť si napríklad, že prakticky ani jedna z tých vyhrážok sa nikdy nesplnila. Nora Krausová apeluje, že už nejde o dobro všetkých, ale len vyvolených, a to všetko sa deje bez kontroly. Svetový trh potrebuje „svetovú políciu", ale nič také zatiaľ neexistuje. Megafúzie firiem neraz nie sú ekonomickou nevyhnutnosťou, ale iba nafúkaným velikášstvom a pažravosťou manažérov.
Zlé riadenie ekonomiky v najväčšej a najsilnejšej ekonomike sveta, v USA, prerástlo do dnešnej hospodárskej krízy, ktorá sa už však týka celej planéty: tá sa, pravdaže, do knihy nemohla dostať, lebo sa začala na sklonku roku 2008 a posledný článok Nory Krausovej použitý v knihe je z prvej polovice roku 2006. No je priam zázračné pozorne čítať knihu a nachádzať v nej podchvíľou hrozby ekonomickou krízou, respektíve konštatovaním, že sa v nej tá-ktorá krajina práve nachádza. Slovom, kríza svetové hospodárstvo dávno obchádzala. Dobrí hospodári by sa na to dávno pripravili. Lenže tu sa namiesto prípravy pre 6,5 miliardy celého ľudstva narobili miliardové zásoby vo valutách rôznych krajín sveta len pre hŕstku vyvolených. Tí nikdy nebudú mať problémy. Ak za problémy nepovažujeme, že si kúpia o jednu luxusnú vilu v danom roku menej a nebudú si môcť kúpiť do zbierky desať ďalších fabrík, ale len deväť.
Nora Krausová to výborne vystihla v eseji z roku 2006, keď ešte fungovala iná vládna garnitúra: „Pravda, samozrejmé veci sú naskrze nie samozrejmé, ony sa takými všeobecným pričinením väčšiny iba nepozorovane stali. Takou samozrejmosťou je napríklad pevná viera slovenskej väčšiny, že ekonomicko-politický vývoj, ktorý presadzujeme, je nevyhnutný, nemá alternatívu. Bezalternatívny je súčasný kapitalizmus, bezalternatívna je ekonomická globalizácia, čiže premiestňovanie koncernov a superfiriem do lacnejších krajín, a špeciálne u nás na Slovensku je bezalternatívny vládny výpredaj všetkých veľkých a väčších (aj strategických) podnikov cudziemu kapitálu - paradoxne a ironicky aj štátnemu. A, prirodzene, bezalternatívny je zánik sociálneho štátu, bezalternatívny je fenomén nezamestnanosť, bezalternatívne je prehlbovanie čoraz väčšej priepasti medzi boháčmi a biednymi či chudobnými."
Nora Krausová je pojem. Jej kniha nepatrí, a ani nechce patriť, medzi ľahké čítanie. Zato patrí k tomu najinteligentnejšiemu, čo zo súčasnej knižnej produkcie možno zaradiť do svojej knižnice.
10. 3. 2009
(...pokračovanie...)
