Knihu rozdelil na jedenásť esejí, v ktorých vysvetľuje tieto témy:
1) prepad strednej triedy a likvidácia štátu ako dôsledok globalizácie, prepad istôt strednej vrstvy, zvyšovanie produktivity, znižovanie nákladov a dôsledky tohto procesu, pragmatický egoizmus a koniec éry veľkých vízií, polarizácia v príjmoch a jej dôsledky na štruktúru spoločnosti a jej rozmanitosť, separácia víťazov a porazených ako liek na neduhy sveta (?), prepad strednej vrstvy je už viditeľný aj na štruktúre jej spotrebného koša, čo trh nevyrieši,
2) ako funguje globalizácia, tri nástroje ovládania sveta, alternatívne modely,
3) globalizácia a trvalo udržateľný rozvoj, problematika trvalej udržateľnosti, hypotéza nulového rastu,
4) Rusko a globalizácia, rozpad ZSSR, Jeľcinova éra, Gajdarova ekonomická reforma a jej dôsledky, boj o charakter štátu a potlačenie parlamentarizmu silou tankov, oligarchovia preberajú kontrolu aj nad politickou mocou, neoliberáli kontra oligarchovia a ruská vízia v roku 1998, hľadanie Jeľcinovho nástupcu, Putin - nová nádej v dejinách Ruska, dohoda o prevzatí moci medzi Putinom, rodinou a oligarchami, Putin v konfrontácii s oligarchami, mocenské zázemie Vladimíra Putina, vnútorná integrácia Ruska, aké bude Rusko po Putinovi (?),
5) hegemonistická politika USA, veľmocenský cynizmus a dvojité štandardy, spojenci USA na Blízkom východe, Saudská Arábia, Kuvajt, Pakistan, selektívny prístup k výsledkom volieb, voľba do palestínskej samosprávy, Rusko a Gruzínsko - dva metre na rovnakú kauzu, voľby do Štátnej dumy Ruska, posledné jeľcinovské a posledné putinovské voľby, Karadžič a Haradinaj, Kosovo a Južné Osetsko, Srbsko a Gruzínsko, politika USA na Blízkom východe a jej dôsledky, neokonzervatívna revolúcia a návrat politických „zombies" z čias Ronalda Reagana, kritika nového politického kurzu,
6) Slovensko a globalizácia, súperenie systémov, pokus o slovenskú odpoveď na negatívne dosahy procesu globalizácie - alebo prečo skrachovala slovenská cesta (?), vytváranie falošného mediálneho obrazu a marketingové praktiky, kupónová privatizácia - alebo podvod storočia (?), prečo koncept domácej kapitálotvornej vrstvy zlyhal (?),
7) kto sú víťazi a kto porazení v procese globalizácie (?), zmena trojpólového sveta na dvoj- či štvorpólový, posun moci do rozvíjajúcich sa ekonomík, slovenskí víťazi procesu globalizácie, ako vznikli finanční žraloci (?), tri cesty privatizácie na Slovensku,
8) multikulturalizmus, politická korektnosť, obmedzenia slobody slova alebo pomalá smrť Západu (?), zotročenie človeka ako dôsledok zvyšovania efektivity a umelo vyvolávanej konzumnej špirály, roztáčanie konzumnej špirály, falošné pravidlá politickej korektnosti - alebo ako sofistikovane zavrieť ústa „nekonvenčným" názorom, politická korektnosť a mediálne ovládnutie jazyka, „osvienčimská lož" - vlajková loď politickej korektnosti,
9) globalizácia a zánik národného štátu, štyri vývojové fázy kapitalizmu, globalizácia ako štvrtá fáza kapitalizmu, reálna moc získava exteritoriálnu povahu, aké sú vlastnosti hyperburžoázie (?), nástroje na udržanie svojho vplyvu - hyperburžoázna nomenklatúra, teritoriálna vykorenenosť, zvrátená solidarita chudobných voči bohatým, vymieranie národnej buržoázie, konsolidácia jednotlivých sektorov, zánik národného kapitalizmu - alebo domáca kapitálotvorná vrstva a nástup ekonomickej globalizácie, bankový sektor, slovenský pokus o vznik hyperburžoázie - alebo finanční žraloci nastupujú, najbohatší na Slovensku, pôvod kapitálu nerozhoduje,
10) globalizácia a kolaps na kapitálových trhoch, ako fungoval celý systém (?), bezprostredné príčiny hypotekárnej krízy, charakter amerického bankového sektora, hedgeové fondy s pákovým efektom, príčiny krachu investičných bánk a štátu Island, Bushov záchranný balíček - socializmus pre najbohatších,
11) za horizontom globalizácie - alebo čo príde po nej (?), obmedzenie špekulatívneho kapitálu a predchádzanie vzniku akciových bublín, respektíve kríz, zamedzenie špekulatívnym transakciám na burzách Tobinovou daňou, zohľadnenie negatívnych externalít v cenách, respektíve zavedenie ekologických daní, kauza ropa, biopalivá prvej generácie - slepá ulička, fetiš ekonomického rastu - alebo príklad nesprávneho riešenia krízy, USA a absurdne nízke spotrebné dane na ropné produkty, absencia svetového lídra s jasnou víziou, ďalšie komodity, férová a neférová konkurencia, komparatívne výhody - alebo neférové obchodné praktiky (?), outsorsing, delokalizácia, podhodnotenie meny a absencia sociálnych štandardov, presun tvorby HDP do služieb, od prosperujúcich štátov k prosperujúcim regiónom, nové centrá ekonomickej moci - po výrobnom priemysle aj bankový sektor, protekcionizmus a colná ochrana ako prostriedok na elimináciu neférovej konkurencie (?), prečo by sa v dnešnej globálnej konkurencii Ford či Baťa so svojím modelom podnikania nepresadili (?), najefektívnejšie riadená firma je „najpriateľskejšia" k zákazníkom, ale aj najneobľúbenejšia u vlastných zamestnancov, dôležitejší ako výška HDP je index kvality života - alebo Amerika kontra Škandinávia, existujú reálne alternatívy (?), spoločenská zodpovednosť firiem, tri cesty rozvoja firiem.
Na 125 stranách s týmto obsahom máme zhrnuté to najpodstatnejšie, čo sa udialo a deje na tomto svete v posledných desaťročiach. Autor prenikavo vidí do pravých príčin udalostí. No predsa sú miesta, na ktoré sa možno pozrieť aj iným spôsobom. Dnešné obavy z prípadného pádu USD doláru ako svetovej meny, že by to vyvolalo nepredstaviteľný krach svetovej ekonomiky, sú také isté, aké už boli na tomto svete v uplynulom storočí, keď to isté najprv hrozilo Veľkej Británii s jej librou, a napokon sa to aj prihodilo - libru vystriedal dolár. Veľká Británia sa musela zmieriť s novým postavením vo svete rovnako ako sa musela zmieriť so stratou kolónií. A dokázala to. Viem, aké zásoby dolárov sú vo vyše stovke krajín sveta v národných bankách, a nikto nezráta koľko biliónov miliárd USD je v rukách mafie. To všetko tu už však bolo aj v prípade libry. Boli aj zásoby oficiálne, a práve tak aj čierne, mafiánske.
Ani Rím sa, mimochodom, nezrútil naraz ako domček z karát. Padal pomaly, premieňal sa v detailoch do mnohého, čo aplikujú aj dnešné moderné štáty bez toho, žeby si to vôbec uvedomovali. To všetko sú len také hrozbičky. Navyše, stratiť majú čo len miliardári - znehodnotením dolára prídu oni o svoje bilióny na účtoch, my nie. Aj tak sú to všetko virtuálne peniaze, peniaze nestrovia, ani keby čo robili. Vlastniť firmy a spravovať ich vždy niekto musí. Jedincovi môže byť úplne jedno, či je majiteľom štát, ako to bolo aj u nás v prípade socializmu, alebo vlastník: jedinca zaujíma, koľko zarobí a ako sa z toho dá žiť. Tesne po ideologických zmenách v tomto štáte, pred 20 rokmi, som v Bratislave hovoril s holandskými ekologickými aktivistami. Ubezpečovali, že ich vôbec nezaujíma, keď sa v jednom kuse menia majitelia holandských firiem - majú zabezpečené dôstojné mzdy a z nich vyplývajúce základné podmienky na usmerňovanie toku svojho života podľa vlastných predstáv, svedomia. Zrútiť sa môže leda ak globálny svetový trh - to by bola katastrofa pre miliardárov, pre tie dve percentá svetovej populácie, ktorí vlastnia väčšinu majetku tohto sveta. Svet by sa vrátil k pôvodnému systému - k výrobe potravín čím bližšie od mesta, v ktorom sa spotrebujú. Zmenšili by sa náklady na dopravu, nie ako dnes, keď nám predávali jablká po 50 Sk, lebo boli dovezené z Nového Zélandu (neboli o nič chutnejšie, ani krajšie, ani v nich nebolo viac C vitamínu, iba štyrikrát drahšie), namiesto toho, aby sme si zahryzli do šťavnatých domácich: zahynulo by výnosné miesto veľkopodnikateľa, ktorý toto ovocie dováža z opačného konca sveta. Musel by sa preorientovať on, nie my! Naše žalúdky si dobre slovenské jablká pamätajú!
Šoková terapia, ktorá zruinovala Bolíviu a skazonosný vplyv mala aj na Poľsko, by mala byť oficiálne trestnou činnosťou: viem, že to nie je jednoduché, ale prečo sa nikto z politikov ani len nepokúsi navrhnúť takúto zásadnú zmenu medzinárodného práva?
Tri cesty rozvoja firiem - modrý, oranžový a zelený scenár - nám hovoria iba o možnostiach pre špičkových manažérov, akosi z toho zmizli všetci ostatní ľudia z celej planéty. Okrem toho, boj o talenty je zase len taký umelý duševný výplod: ide totiž zásadne o synáčikov a dcérenky vybraných ľudí a ich priateľov, známych. Nemusia byť v skutočnosti ani moc talentovaní - ide o ich uplatnenie a nalievanie neprimeraných zárobkov na ich účty. Talentov je na planéte dosť, je nás šesť a pol miliardy a o dvadsať rokov nás má byť približne osem, až osem a pol miliardy. Medzi takou obrovskou masou ľudí sa vždy nájde bezpočet talentov, umeleckých aj technických.
Kniha hovorí o energonosičoch, ale stále sa všetko točí okolo ropy. Viem, že vznikala za atmosféry, keď bol ešte na scéne Bush, rodák z Texasu, dokonale namočený do ropy. Televízny seriál Dalas sa tam nežije len v televízii, ale aj naplno a nikto zo životných hercov nechce o svoje materiálne pôžitky prísť - odtiaľ pramenia obavy. Lenže skončí sa nielen éra ropy, ale aj éra plynu, aj ten bude treba nahradiť iným typom energie. Je tu elektrina, ak nechceme po celom svete budovať jaldrové elektrárne, máme tu príklad z časospisu GEO (12/2007), kde vedci tvrdia, že výskum majú tak ďaleko, že pokojne môže nastať éra elektrárne SLNKO. Ich princíp síce považujem za koncepčne nedomyslený, lebo návrh vyrábať na Sahare elektrinu pre celý svet naráža na bariéru bezdrôtového prenosu elektriny, ktorá sa nepodarila ani Rusom, ani Američanom, no máme po celom svete nadbytok púští, na ktorých môžu byť rozsiate solárne systémy pre najbližšiu oblasť. Výskumy tohto typu treba urýchlene doviesť do realizačnej podoby - na to má slúžiť okrem iného OSN! To je budúcnosť sveta, a nie meditovanie nad drahými jedlami, ako zabrzdiť vojnu, ktorú niekto umelo vyvolal. Aj tak žiadnu nezastavili.
Pokiaľ ide o energie, existujú tiež riešenia motorov áut s extrémne nízkou spotrebou: na svetových výstavách boli predstavené pred štvrťstoročím, respektíve o iných projektoch sa dávno písalo. A výsledok? Nebol záujem, aby sa ocitli masovo na trhu! Takže chyba je niekde úplne inde!
Celý rozvoj technickej civilizácie je závislý predovšetkým od dvoch aspektov - od dostatku energií, a od vzdelania. Práve do vzdelávania miliárd obyvateľov bude treba investovať viac peňazí, ale nielen tých - chce to aj zmenu zmýšľania, návrat svedomia, obnovenie pocitu spolupatričnosti, solidarity. Politikárčenie civlilov aj cirkevných hodnostárov všetkým typov planéte, ani ľuďom na nej, nič nepomôže. No aj tak som stále presvedčený, že všetko je v našich rukách!
18. 3. 2009
(...pokračovanie...)
