V básni Spomienky pevec peje „Nikdy predtým ani potom / som nežil a nevnímal tak intenzívne ako s Tebou." No báseň Spomienky pokračuje: „A tak Ti veľmi ďakujem, / a v dobrom sa s Tebou lúčim." A tu je jej zavŕšenie: „Je tu naše šťastie. / Je tu naša láska. / Ach, Bože, / ako strašne Ťa ľúbim. / Si môj život, / na ktorý nikdy nezabudnem."
A už sú tu verše z básne Ľúbezné ráno: „Chceš sa so mnou hrať. / Chceš, aby som podľahol / Tvojej erotike. / Len preto / si sa teraz obrátila tak, / aby sa Ti zošuchol paplón / z poslednej zahalenej časti / Tvojho zvodného tela." Dostávam pocit, že ide o testosterónové orgie: autor súrne hľadá estragón, lebo pokračuje: „Budem Ti všetkým, po čom zatúžiš, / dokiaľ ma nezješ." Neviem dokonca, či nejde o svedectvo kanibalizmu, čo je, pokiaľ viem, trestné.
No to už básnik pláva na úplne iných vlnách v básni - nebásni Stretnutie: „Keď som tu bol s Tebou, / zrazu sme sa ocitli / v inom vesmíre... / / Dlho som blúdil, /Bol som stratený, / ale teraz som už konečne tu, / skoro doma, / v Tvojej malej záhradke / a čakám. Už neváhaj / a chyť sa nášho šťastia. / Je tu len pre nás, / vždy sme po ňom túžili."
Myslel som si, že len Erich Däniken sa venoval téme Zjavenia, no tuhľa prichádza veršotepec Martin Spevák s básňou Zjavenie: „Vždy, keď prídeš, / tak mi to pripadá / ako keby som vtedy / len začínal dýchať." ... „Chcem ťa ľúbiť / a hladkať celým / mojím citom."... „Si hviezda / v mojom živote. / Padla si rovno z neba, / ale nie, len do môjho oka, / ale aj rovno do srdca."
Po Zjavení prichádza Spokojnosť a s ňou aj tieto slovné čary a kúzla: „Máme to obaja radi. / ležíme vedľa seba / a všetko je v poriadku. / Jemne ti hladkám / Tvoje chutné bruško." Potom básnik začína dozrievať a prichádza s básňou Ty a ja: „Ideme spolu na dovolenku. / More láka sviežou / tmavomodrou farbou." ... / „Príroda je nádherná vec / a spolu chceme vychutnávať / všetko, čím nás obdarovala. / Cez obed to môže byť ovocie / a neskôr aj iné. / Naše telá budú splývať tak, / ako to robia naše duše, / vždy, keď sme spolu. Budem hladkať celé Tvoje telo / a Ty moje." ... / „Ale jedno, čo robíme, / či sa bozkávame / alebo či ma naháňaš cez izbu, / keď sme spolu, / sú to pre mňa / najvzácnejšie momenty / môjho života. / Veľmi si ich vážim / a dúfam v pokračovanie."
Básnik úplne nebásnicky začína postupne z lásky vytriezvievať. Ajhľa, tu je báseň Láska I: „Hľadal som Ťa celý život, / a teraz si tu." ... / „Každý Tvoj sen / Ti chcem splniť / a každý Tvoj problém / s Tebou rozriešiť." ... / „Pozrel som sa Ti do očí / a videl som Tvoju dušu, / ktorú som už tak dlho hľadal." A hneď následuje báseň Láska moja: „Chcem ti ukázať svoju lásku, / ale zrazu som Ťa stratil. / Otvorím oči a zistím, že som bozkával / len chladný vzduch / a len slzy / mi šteklili pery. / Pritom si spomeniem, / že si mi ukradla srdce / a do diaľky s ním odletela." A nasleduje rozuzlenie v básni Bolesti: „Ja som videl v Tebe všetko, / ale ty vo mne len doláre. / A keď zrazu zmizli, / Ty si zmizla tiež." To je objav, čo?! Zrejme šípite, že za tým, niečo a niekto bude, a naozaj, je to tak, čo nám prezrádza báseň Rozhodnutie: „On sa len o Tvoje / telo zaujíma a o to / čo s ním chce robiť. / Nikdy Ťa nebude / úprimne ľúbiť alebo / dbať o Tvoju dušu. / Hranice jeho fantázie / sú aj hranice jeho sveta / a je veľmi malý. / Nikdy Ti nemôže / ukázať tú krásu, / s ktorou Ťa ja obklopím."
Okamžite sa však ukáže, že básnik patrí k večným - napovedá to už titul ďalšej básne Moja nová nádej: „Jedno, kde si, / ja Ťa nájdem. / Jedno, ako sa voláš, / ja Ťa odhalím. / Jedno, ako vyzeráš, / ja Ťa rozpoznám." / Jedno, v akej pasci si, / ja Ťa vyslobodím. / Ukážem Ti tú krásu / na tomto svete. / Všetka moja láska / bude patriť Tebe. / Ty budeš moje šťastie / a ja Tvoje."
Znovu sa vytvára podozrenie na kanibalizmus: „Stále som hladný. / Chcem ťa mať pri mne, / ale aj vo mne."
Akú hlbokú lásku básnik v skutočnosti hľadá, to nám prezrádza až priveľmi úprimne v básni Sexica: „Na nebo môžeš zabudnúť. / Ty sa tam nedostaneš. / Lebo musí byť hriech / vyzerať tak sexi ako Ty. / Máš veľmi sladké ústa / a Tvoje telo narástlo / podľa mojich snov." ... / „No dobre, / aj to sa mi páči, / keď mi ukážeš Tvoju ritku." ... / „Nebudeme strácať čas. / Budeme sa vidieť nahí. / Budem mojím jazykom / Tvoje telo potešovať, / kde len budeš chcieť. / A to dovtedy, kým / nebudeš vládať stonať." ... / „Môžeš si na mne / zajazdiť, ako len chceš."
Zdá sa, že sexica si na ňom zajazdila úplne inak, než si autor želal. Svedectvo o tom prináša nebáseň Posledná nádej: „Prečo nie si tá pravá? / Prečo nie si tá, s ktorou / by to vydržalo? / Bolo to všetko medzi nami / také nádherné / a takým úbohým spôsobom sa to / stratilo. / Ako sa to len mohlo stať."
Takže takto vyzerá slovenská poézia, keď sú na ňu doláre...
(...pokračovanie...)
