Prejdú mesiace, znovu otváram knihu a s chuťou sa začítam do Včera, dnes & zajtra: „Minulosť je pasé. / Bez trpkosti v hlase. / Dni sú vypitvané na hodiny. / Koláč komunizmu. / Odhryznúť a zmiznúť. / Koniec koncov, všetci sme nevinní. // Opití slobodou. / Kto sa už rozhodol? Takých história promptne drví. / Morálne zásady. / Ten džob sa presadil. / Dodnes sa hádame, kto bol prvý." Lakonicko cynicko primerane vyjadruje možnosti súčasníka v básni Zem 1: „Raz vykročím ľavou nohou rázne na mínu / a všetky podlžnosti spontánne pominú". Úprimnosť výpovede básnika, to je to, čo mnohým súčasníkom chýba: „Bezhranične smelo. / Hlava ako melón. / Prípitok na nové konkordáty. / Oblečení dažďom. / Diabol drieme v každom. / Skúsme byť na chvíľu neprekliati."
Až po prečítaní básnických textov som sa dostal k doslovu, ktorý napísal Ľubomír Feldek a dal mu titul Budeme si musieť zvyknúť jazdiť na Mališovom kolotoči. Citujem z neho: „Inžiniera Mira Mališa mi predstavil jeho kamarát.. .ale aj tak báseň svojho inžiniera vždy potrebuje. Inžiniera v prenesenom význame slova. Inžiniera metafory. Aj dobrá báseň - akokoľvek nepravidelne by sa tvárila - musí mať svoju presne vyrátanú metaforickú statiku, aby sa nezrútila... Hoci ide o debut, je zrejmé, že Mališ rozvíja svoj talent už dlhšie, má moderný jazyk a nebojí sa vpustiť do metafory aj slová z bežného hovorového alebo aj technického slovníka. Ako básnik, predovšetkým ako básnik, sa usiluje Mališ vyrátať, koľko toho tá básnická slovenčina unesie." Dodávam už len stroho - uniesla celého nového básnika.
(...pokračovanie...)
