Optimizmus autorke nehrozí. Svedectvom je hoci aj inak príťažlivá báseň Návrat: „Opäť si tu, v krajine vytepávaných pagod / a neuveriteľne drobných rúk; / deravé topánky ťa prezrádzajú - dlho si bola na ceste. // Tu som, / chceš zakričať z plného hrdla, ale / nikto nepočúva. Všetci / sa rútia šialeným tempom / v čiernom výťahu zo skla, vysvietenom / miliónmi blikajúcich žiaroviek / kamsi do bezodného / tunela. // Vidíš jasne: sekera je už priložená / k hrubočizným lanám stroja." Zaujímavé básnické svedectvo skúsenej ženy - poetky podáva v básni Varovanie. Báseň Pasca je výborná, ale tak ladená, že čitateľ môže začať rozmýšľať o košíku meprobamatu, rohypnolu a diazepamu: „Vaše telá sa bez dotykov prepletajú / ako klzké kmene bambusov na dvore, vrastajú / do teba a ich navoňané prsty / sa ti potajomky prehrabujú pod sukňou - / v útrobách cítiš zovretie / trojramenného hada. Dusíš sa: // chceš utekať k zatvorenému oknu, prudko / sa vykloniť a z plného hrdla zakričať / svetu celú pravdu o nich, ale / s hrôzou zisťuješ: // všetky kľučky niekto vytrhal / a zvonka sú mreže." V básni Zákonitosti teba sa prejaví ako dobrá znalkyňa života, súca pozorovateľka; v básni Kostol sú jej verše vyšperkované ľahkosťou, jemnosťou, nadčasovosťou a abstrahovaním podstaty vecí; v básni Zrod Venuše nám dokazuje, že už v mladosti si uvedomuje javy, na ktoré si mnohí iní nachádzajú čas až na sklonku života; báseň Pohreb je o nemožnosti utiecť bôľom - čo krehko vyjadrila cez pádnu pripomienku dieťaťa. Sfinga je zase báseň - svedectvo o nevyberavosti ľudského osudu a nemožnosti zmeniť ho. A báseň Priateľ zase vnáša optimizmus v okamihoch trpkej beznádeje.
Ak by som dlho, predlho hľadal medzi ženami v slovenskej poézii, neviem-neviem či by som jej nepridelil prvé miesto...
(...pokračovanie...)
