: „Dotyk / dvoch / zachytil niečo // čo v nich prehistoricky // ešte / ...zostalo". „ V Zlomenej analógii vetrov / žiješ životom napnutej tetivy... // pretože / medzi tvojou prítomnosťou / a minulosťou // pri povrchovom / zhybe // na konci priestoru / v bode // existuje / opačný / svet // našej // skutočnosti". Je to jeden z najvyzrelejších básnikov novšej generácie (nie vekovo, publikačne). Vysoko a zhovievavo nad vecami, ale bez kompromisov.
Keď ho čítam, rozmýšľam: môže byť báseň rýchlejšia ako svetlo, ako myšlienka?
12. 11. 2009
(Fragment z rozsiahlej štúdie nosenej v hlave)
(...pokračovanie...)