Dieťa dobre vnímalo reč a využilo to po príchode na svet. Čiže Juraj Jules Jakubisko Verne (pri predstavovaní filmu vlani režisér tvrdil, že ako umelec má právo na svoj pohľad na historickú postavu Báthoryovej, spisovateľ je taktiež umelec, tiež teda má právo na umelecké zveličenie - a režisér Jakubisko si ho prvkami vo filme Bathory naozaj vyslúžil, verneovské prvky vynálezcovstva sa tu len tak mihajú, či už sú to kolieskové korčule alebo padák atď.) vytvoril nie svetový film zo Slovenska, „skutočne veľkolepý a monumentálny projekt, ktorý sa produkčne stal najdrahším v celej strednej Európe" ako nám to vlani na tlačovke sľubovali, ale rozprávku pre embryá. Tie sa totiž v maminých bruškách nemôžu brániť a keď sa tehotné ženy rozhodnú masovo navštíviť kiná pre film Bathory, budúce detičky si to budú musieť vypočuť.
Už keď bola zrušená pôvodná novinárska filmová projekcia filmu Bathory, som sa veľmi začudoval, čo to má znamenať. V deň zrušenej rannej projekcie som sa v podvečer z e-mailu dozvedel, že novinárska bratislavská projekcia bola zrušená preto, že novinárska projekcia filmu bola v Karlových Varoch. Lenže tá sa udiala už dva dni pred tým, než som dostal túto informáciu. Takéto kamufláže smrdia. Predsa režisér a jeho dnes bohatá a široká suita dobre vie, kedy sa deje filmový festival v Karlových Varoch, ako aj to, že všetci filmoví publicisti naň zo Slovenska určite nepricestujú predovšetkým pre nedostatok peňazí (čo keby to Karlove Vary v budúcnosti celé aj s cestovným, nocľahom, stravovaním a diétami zaplatili? Aj tak sa tam zvezie hŕba ľudí celkom zbytočne zadarmo, takže je to jedno). Akoby niekto bol radšej, keby sme hotový produkt ani nevideli. Lebo už vlani nám premietli namiesto filmu iba kratučkú ukážku - pritom zvolali tlačovú konferenciu, čo zaváňa pocitom, že len nech novinári pochvalne napíšu a pripravia diváka. Teraz sa však ukázala pravda v celej nahote: film je na to, čo sa očakáva o jubilejného, pätnásteho celovečerného filmu režiséra Juraja Jakubiska, SLABÝ.
Situáciu nezachránila ani skutočnosť, že vo filme hrajú medzinárodne uznávané hviezdy, ani to, že nakrúcanie zhltlo milióny eur. Nás, daňových poplatníkov, môže zaujímať, že film podporila aj Slovenská televízia živená z našich peňazí a Ministerstvo kultúry SR živené takisto z našich daní! Medzi novinármi koloval aj e-mail, v ktorom sa anonymný pisateľ sťažuje na to, že vo filme sa nespomína Slovensko. Ja hovorím: CHVALABOHU! Veď prečo by sa malo popri filmovom rumunskom Drakulovi preslavovať Slovensko krvavou Mary alias Bathory v podobe, akú si vymyslel umelec Jakubisko? Nie je lepšie, keď je za výčiny Eržébet Báthory (tak to hovoria vo filme, píše sa Erzsébet Báthory) alias Alžbety Bátoryovej, Betky, zodpovedné akési Horné Maďarsko? Mimochodom, Horné Maďarsko som v atlase sveta nenašiel, ak to tiež nie je umelcova fikcia, treba uvažovať o severe dnešného Maďarska (lenže tam zase Čachtice neležia, tie sú predsa len na Slovensku), kde sa nachádza napríklad mestečko Mór. Neviem, či ako odvodedina od slovenského „Hoj, mor ho...", alebo od pojmu čierny mor. Radšej to nechajme tak.
Vlani sa na tlačovke manželia Jakubiskovci vyhovárali, že mnohí zo stredoeurópskeho priestoru im závidia. Dnes sa pýtam - ČO? Ak som vlani v Slovenských pohľadoch č. 6 končil svoju poznámku slovami: „Ja im fandím, ale na konečný úsudok čakám, až kým neuvidím nový film BATHORY na vlastné oči", teraz vidím, aký som bol prezieravý. Lebo film by som si druhý raz nepozrel ani zadarmo. Nie je to ani poriadna rozprávka, ani poriadny historický film, ale zdĺhavé, nudné, ničovité dielo, ktoré keby nenakrútil Jakubisko, ani pes po ňom neštekne. Pravdaže, skutočnosť, že podpísaný je Jakubisko, mení v očiach mnohých situáciu. Národy sveta, ktoré už zhltli Quasimoda, švarcíkovčiny, akčné bezduchosti, si tentoraz pri Bathory vydýchnu. Nech si nakúpia veľa, veľa pukancov.
10. 7. 2008
(...pokračovanie...)
