MORD HO!
Kikirikrík!
SLOVOTRASENIE:
PREVAŽNE
NEPREŠLO CENZÚROU ZBABELOSTI
(ZAUJATOSTI?)
Namiesto motta
Slovenský kapitalizmus: po lízatko si chodím do Viedne. Vyjde ma to lacnejšie.
MORD HO! KIKIRIKRÍK! PREVAŽNE NEPREŠLO CENZÚROU
ZBABELOSTI (ZAUJATOSTI?)
Copyright © Miloš Drastich 2011
Redakcia, grafika, sadzba, korektúra - autor
Vydalo ne-Vydavateľstvo DISENT SECOND HAND MADE
ako svoju prvú publikáciu v roku 2011, šiestu či siedmu v histórii
ne-vydavateľstva.
Náklad: primeraný.
Vyrobené na Slovensku, v EÚ, na planéte Zem, v galaxii Mliečna dráha,
v tomto vesmíre.
Printed in Slovakia, Cosmos.
Všetky práva vyhradené.
Bez ISBN (ISBN CAPUT).
NEPLATNÁ NEPLATENÁ INZERCIA:
Čítajte demokratickú tlač!
Čítajte HRC PRC, SNN,TELE-, TEĽAPLUS, TEĽAMÍNUS, SP, TELE+, KOLAPS a iné. Dozviete sa všetko. Medzi riadkami.
HLUPÁKOM VSTUP ZAKÁZANÝ
Len, preboha, nič neriskujte!
Skúsenejší vedia, že ľudstvo kráča po špirále, niekedy hore, inokedy dole, a keď sa niekto obzrie znenazdajky späť, vidí ten istý alebo takmer navlas rovnaký obrázok: nie je to déjà vu, je to len obyčajná ľudská malosť, zhrbenosť, zbabelosť, ktorá nás vedie k rovnakým - a mnohokrát úplne neželaným a zbytočným - zážitkom.
Ľudské nadšenie, zvuky fanfár, revolúcie - a keď sa pominú, opätovný strach o každodenný chlieb (ale dnes aj mnohé iné výdobytky, pôžitky) zráža ľudí do roklín malosti. Potom sa nečudujte, že znovu začnú slovičkáriť, báť sa akejkoľvek odvážnejšej formulácie, novej myšlienky. Strach mal vždy veľké oči, a teraz akoby mu narástlo tretie oko. Ba čo vravím, tretie oko, priam Vesmírne oko! Tak sa začalo stávať, že nemenované slovenské periodiká, ktoré by mali byť nositeľmi progresu, začali nejednu moju stať (a nielen moju) odkladať bokom. To sa mi nestávalo ani za socializmu, keď som vždy tvrdil, že námaha na napísanie dobrého kritického článku je päť percent práce a jeho publikovanie zvyšných 95 %. Aj tak bola pravdepodobnosť, že mi článok vyjde tisíc ku jednej v môj prospech. Ešte ma nakoniec za kritické články aj novinársky ocenili. Vzhľadom na to, že som celoživotný nestraník, tých dvadsať novinárskych cien z éry socializmu nie je tak málo.
Dnes je to všetko (hoci nepresne) naopak: 99 % námahy tvorí napísanie, iba jedno percento publikovanie - lenže pravdepodobnosť uverejnenia kritickej state je jedna ku tisíc v môj neprospech.
Štúdiu o poézii si dokonca objednal šéfredaktor mesačníka, ktorý sa za socializmu vždy hneval na komunistov za to, že mu nechávajú materiály ležať ladom. Štúdiu nechal dva roky ležať v zásuvke až kým neodišiel do dôchodku. Česť jeho pamiatke! Iný šéfredaktor si odo mňa objednal aj s presnými detailmi cestopis o Telendose, ostrovčeku stratenom v Egejskom mori v Grécku. Pravdaže, nikdy ho nepustil do tlače. A ako muž činu, ktorý si stojí za svojím slovom, ani ho nezaplatil. Šéfredaktor vychýreného týždenníka mi pred rokmi dal ruku šéfredaktora a svoje chlapské slovo, keď zúfalo potreboval pomoc. Svoje slovo ani stisk ruky nesplnil. Medzičasom ho stihli vyznamenať. Cítim sa naozaj ako za socializmu (bohužiaľ, len v jeho zlých aspektoch), kontúry udalostí sa absolútne spodobňujú. Predsa len však existujú výnimky (za čo sa chcem touto cestou poďakovať), vďaka ktorým aj keď s oneskorením, ale vzhľadom na nadčasovosť týchto textov, si moje úvahy k vám našli cestu.
(...pokračovanie...)
