Tento príspevok si dovolím venovať práve môjmu manželovi. Rada by som mu poďakovala za jeho veľkú námahu. Sú to dlhé hodiny práce, sú to litre potu...
Ja sa mu snažím zavďačiť aspoň tak, že z darov zeme varím jeho jazýčku obľúbené jedlá... a robím samozrejme zásoby na zimu. Domáce lečo v zime chutí báječne, nakladaná kápia tiež, mrazené jahôdky pripomenú vôňu leta aj v decembri.
Bubko, ďakujem ... Tulipánové dvojičky, krásny omyl prírody...
Krivá gladiola, a predsa krásna...
Manželova pýcha - záhon ľalií...
Ľalia po dažďovej sprche...svieža ponúka svoju krásu na obdiv
Slnko rastúce zo zeme, teší oko aj včielky... (ak zaostríte zrak, dve uvidíte)
Takto ma manžel rozmaznáva celé leto...
Aj záhradkoví susedia chodili obzerať...
Slušná nádielka po jednom zbere, čo poviete?
Paprika, ktorú sme volali "madona"... (alebo žeby babka na priedomí?)
Ak zaostríte zrak a pustíte uzdu fantázii uvidíte ležiaceho psa, mám pravdu?
Zaťaté päste, futbalistické,možno vďaka nim pocestujeme do Afriky...
Toto je všetko pre mňa? Mňam....super....
Poviete si, obyčajné melóny - súhasím, ale tieto boli vypestované na záhradke v Turci...
Samozrejme, že to nie je celá úroda, len "vzorka"....
Myslím, že zásoba na zimu je postačujúca. My sme cesnačkoví....
