Keď som bola pred mnohými rokmi v Bulharsku, nevedela som sa v prvé dni nabažiť vône jedál, ktoré nám ponúkala hotelová kuchyňa. Pobyt pri mori trval dva týždne a musím priznať, že posledné dni som už tak nejasala. Vtedy som už však mala v kufri poriadnu zásobu korenín, tešiac sa, ako budem doma s nimi čarovať vo vlastnej kuchyni. Trvalo ale dosť dlho, kým som sa odvážila otvoriť prvú zmes korenia. Bola ním práve čubrica, ktorá si vyslúžila aj pomenovanie balkánska saturejka.
Musím podotknúť, že v spomínanom hoteli varili dva týždne takmer rovnako a všetko chutilo rovnako. Bolo úplne jedno či jedlo vyzeralo tak, či onak, chuť a vôňa boli rovnaké. Nečudo, že po dvoch týždňoch som bola ich chuťami presýtená a smutne som hľadela na už zakúpené koreniny.
Nedávno sme so sympatickou diskutujúcou "jeffry1" rozoberali, čo je vlastne čubrica. Priznávam, že som si musela trochu vypomôcť a čosi som si o nej "vygúľala" na internete. Našla som zdroj, ktorý uvádzal, že čubrica je jednodruhové korenie - saturejka, ale väčšina zdrojov uvádza, že ide o zmes korenia (tak ako ju poznám aj ja), ktorú tvorí paprika sladká aj pálivá, čierne aj biele korenie, soľ, zvýrazňovač chuti (to ma neteší) a samozrejme saturejka, ktorá dodáva zmesi typickú chuť a vôňu. Korenie vôňou pripomína ligurček.
Čubrica potláča nadúvanie a preto je vhodná na použitie ku strukovinám, obzvlášť chutí vo fazuľovej polievke. V balkánskych krajinách sa používa hojne do mletého mäsa, vaječných jedál, do šalátov, hustých zeleninových polievok...
Použitie čubrice je však v rukách každého, kto drží v ruke varešku. Neuznávam striktné "nariadenia", kde sa čo má používať. Samozrejme, nechávam sa viesť, no veľmi rada skúšam sama, rada experimentujem.
Čubrica môže osviežiť aj slovenskú kuchyňu, dokonca aj také jedlo, ako sú zemiakové placky. Ozvláštni aj chlieb s maslom, keď si ňou krajec jemne posypeme. Môžeme si pripraviť zaujímavý zeleninový šalát, výbornú tvarohovú pomazánku, posypaním rôznych druhov syrov vystavíme náš jazyk novým chutiam.
Do bieleho jogurtu môžeme vmiešať trošku čubrice a trochu soli, či vegety (najlepšie bez glutamanu sodného). Necháme v chlade chvíľu odležať. Medzitým si nakrájame paradajky a šalátovú uhorku. Zmiešame s pripraveným jogurtom. Výborný, jednoduchý, osviežujúci, zaujímavo chutiaci šalát, ktorý môže byť prílohou ale aj samostatným jedlom napríklad s tmavým pečivom. Myslím, že je to dobrý tip na ľahkú letnú večeru.
Čubrica môže obohatiť aj chuť pizze alebo dusenej zeleniny. Môžeme ju použiť všade tam, kde by sme podľa zvyklosti pridali majoránku alebo saturejku.
Hlavná ingrediencia čubrice - saturejka (Satureja sp.) je výrazne aromatická bylina. Najznámejšími druhmi rodu saturejok je saturejka záhradná (Satureja hortensis) a saturejka horská (Satureja montana). Saturejku do Európy doniesli Rimania.
Môžeme si ju vypestovať aj sami, záhradná je jednoročná rastlina, horská je vždyzelená trvalka. Vypestujeme ich zo semienka, alebo delením trsov na jar. Záhradná má rada výživnú pôdu, horská je na pôdu menej náročná.
Saturejka je vhodná na ochutenie pomaly varených jedál (mäso, strukoviny, plnky...). Výborne ochutí kel, jahňacie mäsko či divinu. Môžeme ňou ochutiť aj zemiakový šalát. Stredomorská kuchyňa ju pridáva aj k duseným rybám, ku koziemu syru, na už spomínanú pizzu, do jedál z králika.
Ak vás čubrica oslovila, môžete sa pustiť do jej zháňania. Práve s "jeffry1" sme si vymieňali skúsenosti, že sa nám ju v ostatnom čase nedarí zohnať. Skúsila som internet a tam je ponuka bohatá. V ponuke je čubrica, čubrica zelená a čubrica červená. Verím, že ju znovu niekde na pulte medzi koreninami objavím a ušetrím poštovné... Veď každý cent sa počíta, no nie? Alebo... žeby som načrela do úspor a vybrala sa do Bulharska?
Foto: zdroj internet
