Snáď najlepším rozhodnutím je kúpiť si mäsko v kuse a pomlieť si ho doma, alebo využiť služby niektorých predajcov, ktorí pred vašimi očami vybraté mäso pomelú. Voľba je iba na vás.
Mleté mäsko v mojej kuchyni nájde uplatnenie predovšetkým v plnenej paprike, v kapustých guliach, občas ako súčasť špízov, zapečené s karfiolom, či vo forme fašíriek. Najradšej robím tie "na vode". Je to recept, ktorý som podedila od mojej maminky. Takto urobené fašírky chutia ako príloha k jedlám "na kyslo", napríklad k zemiakom na kyslo, ktoré ja ešte vyšperkujem pridaním húb. Tak isto chutia skvele k tekvicovému či cuketovému prívarku, k šošovicovému prívarku, fazuľkovému... fantázii sa medze nekladú. Tieto fašírky však chutia aj s jednoduchou prílohou, akou je chlieb, zemiaková kaša či zeleninový šalát.
Dosť teórie, poďme k praxi, ktorá je viac ako jednoduchá a zvládne ju aj začiatočník, ktorý práve vybalil nové varešky, či študuje ako sa používa keramická panvica...
Základom je samozrejme mleté mäso. Je fajn, ak ide o zmes bravčového s hovädzím, ale nebudete strádať, ak urobíte aj len z bravčového.
Na pol kila mletého mäsa pridáme jedno vajíčko, koreniny podľa vlastnej chuti, podľa potreby soľ. Kto má rád pikantné, pokojne pridajte aj trochu čili.
Pár minút pred prípravou si namočíme do mlieka (ale stačí aj voda) starší rožok, či krajec chleba. Samozrejme, že tieto ingrediencie pokrájame, či v rukách potrháme na malé kúsky. Aj množstvo týchto ingrediencií závisí od vás. Môžete kľudne pridať aj dva rožky, dva krajce....
Pridáme rozpučený cesnak (nešetríme), prípadne aj na drobno vyškvarenú slaninku doplnenú cibuľkou... Je to všetko na vás, ako ste zvyknutí robiť fašírky, nepochybujem o tom, že recetov je nepreberné množstvo. Ale aj v tomto prípade platí, že "v jednoduchosti je krása" a niekedy veľa pridaných ingrediencií je práve na škodu veci...
Keď už máme fašírky ochutené, začneme ich tvarovať. Ja zvyknem držať veľkosť pingpongovej loptičky, fašírku jemne roztlačím a obalím v hrubej múke. Takto pripravené fašírky opečiem na rozpálenom oleji, z oboch strán. Pridám pár plátkov paradajok, papriky, prípadne aj cukety, pár plátkov slaninky... a teraz príde to hlavné. Takmer do výšky fašírok prilejem horúcu vodu a nádobu zakryjem. Odteraz mám cca 35-40 minút čas, môžem sa v pohode venovať niečomu inému, lebo fašírky si začnú žiť svoj vlastný život a mňa k tomu nepotrebujú....
Veľká časť vody sa vyparí. Zvyšok , čo zostane vytvorí fajnú šťávičku... Nič nepokazíme, ak do nej frcneme trochu kečupu či horčice. Fašírky sú chutné nielen v teplej verzii ale aj na studeno. Ako príloha postačí paradajka, olivy, paprika, či kyslá uhorka, horčicofilom iste príde na rozum horčica či už plnotučná, pikantná francúzska, či kremžská. Milovníci chrenu si ho kľudne môžu dopriať, aj "dip" z kyslej smotany ochutený cesnakom, vegetou a nejako zelenou bylinou urobí svoje.
Možno sa niektorí čudujete, prečo som sa rozhodla prezentovať na blogu taký jednoduchý recept. Som si vedomá, že je jednoduchý, ale podľa skúseností som si vedomá aj toho, že ho mnohí nepoznajú a fašírky sa im spájajú len v kombinácii vysmážania s olejom. Práve tým, je môj recept určený, aby vyskúšali aj čosi iné. Verím, že si pochútite.
Tým, ktorí si potrpia na vizuálnu stránku podávaného jedla, odoporúčam, aby do každej fašírky, do jej stredu vtlačili kúsok syra, kúsok slaninky či nejakej zeleninky. Opäť zdôrazňujem a pripomínam, že fantázii sa medze nekladú. Však je nad slnko jasné, že nové recepty vznikajú len vďaka popusteniu uzdy fantázii. Tak fantazírujte!
