Neviem si predstaviť kuchyňu bez byliniek. Som rada, že po istom čase, kedy gazdinky akosi zabúdali na čarovnú moc čerstvých byliniek, znovu získavajú na svojej popularite. Právom, veď žiadne "umelé" korenie neochutí jedlo tak, ako čerstvo odtrhnutá bylinka.
Nemusíte mať záhradu, aby ste si mohli vypestovať takéto živé voňavé korenie. Väčšina sa dá bez problémov vypestovať v byte, alebo na balkóne.
Dnes by som rada venovala priestor mojej "top" obľúbenej bylinke, známej ako "maggi korenie". Ide o ligurček lekársky (Levisticum officinale), o trvácnu bylinu z čeľade mrkvovité. Pôvodne sa pestoval v oblasti Iránu a Afganistanu, dnes je jeho domovinou celá Európa. Má krásne tmavozelené listy, ktorých sa stačí dotknúť ako motýlim krídlom, a vaše ruky voňajú jeho typickou korenistou (maggi) vôňou, ktorá u mňa vždy spustí Pavlovov reflex. Vzrastom môže pripomínať mohutný zeler, má rád tienisté stanovište, dostatok vlahy, vápno v pôde.
Ligurček je liečivka, ktorá má silné močopopudné účinky (pri obmedzenej činnosti obličiek treba užívať opatrne), zmierňuje plynatosť, zlepšuje trávenie (je súčasťou niektorých žaludočných čajov či likérov), má odhlieňujúce účinky. Ako gurmánska pochutina je súčasťou aj niektorých bujónov.
Priznám sa, že ja vidím v ligurčeku predovšetkým báječnú koreninu. Neviem si predstaviť žiadnu mäsovú polievku (vývar), pripravovanú v mojej kuchyni, bez jeho vône či chuti. Pridávam ho aj do zeleninových polievok, do zemiakov, dokonca minulý rok mi pán na tržnici, čo predával sadenice poradil, pridať ho aj do vody, v ktorej sa varí ryža. Je pravdou, že treba vedieť ako s ligurčekom narábať, jeho množstvo netreba preháňať, aby jedlo ním síce chutilo, ale, aby nezískalo jeho chuť ako dominantnú. Ligurček má naozaj veľmi silnú korenistú chuť. Aj tv tomto prípade platí, že menej je viac.
Ligurček pridávam až v závere varenia, či už ide o polievku, alebo o dovárajúce sa zemiaky či ryžu. Je zbytočné, aby sa varil dlho. Stratí sa tak jeho svieža vôňa, a otupí sa aj jeho pravá chuť.
Ligurček sa môže pridať do marinád, nálevov, v malom množstve do čerstvých šalátov, omáčok, môžeme ho používať ako petrželnovú vňať. Každý podľa chuti.
Aby som mala ligurček po ruke celý rok, hneď na jar si ho začínam mraziť. Inou možnosťou ako si ho uchovať v zásobe je sušenie. Osobne mám radšej mrazené bylinky, ale to už závisí od zvyklosti každého z vás.
Na samý záver si dovolím takú malú perličku. Nedávno, keď bola doma dcérka, tak som varila kurací vývar. Pochutila si a pri poslednej lyžičke sa zdôverila, že nechápe, prečo polievka, ktorú navarí ona sama, jej tak nechutí ako tá moja. Hm, potešila ma, ale zároveň som jej chcela pomôcť. A tak som jej navrhla, nech mi rozpovie ako polievku varí, aké ingrediencie používa. Všetko sedelo s tými mojimi. Až na jednu... chýbal tam ligurček. A tak sme sa uzhodli, že práve on je tou správnou bodkou, ktorá chýba jej receptu. Vyjadrila sa, že sa posnaží, aby ho aj ona mala vo svojej kuchyni.
