Dlho som odolávala vyskúšať chuť tejto rybky. Jednak preto, že nie som milovník rybaciny a tak necítim potrebu vyskúšať všetko, čo sa na trhu ukáže a jednak preto, že som o tejto rybe dostávala kontroverzné informácie. Určite väčšina z vás tiež našla vo svojej schránke mail, v ktorom boli tieto ryby opísané ako totálny humus obsahujúci ťažké kovy, pesticídy a rôzne iné nepovolené látky. Mala som možnosť nakuknúť do jednej venezuelskej štúdie, ktorá tieto informácie potvrdzovala. A tak som si povedala, že môj nákupný košík túto rybu k pokladni neponesie. Nedala som sa ovplyvniť ani chválospevmi odvážnych konzumentov na jej biele, šťavnaté, bezkosťové a rybacinou nezapáchajúce mäsko.
Až raz... Boli sme s manželom u mojej maminky a tá nám na obed ponúkla vyprážanú rybku. Uj, či nám chutila! Samozrejme, že som sa opýtala o akú rybu išlo. Odpoveď ma prekvapila, bol to zatracovaný pangasius.
Naše chuťové poháriky sa po istom čase začali domáhať tejto rybacej lahôdky a tak som porušila svoje prvotné rozhodnutie a pangasia som do nákupného košíka predsa vložila.
Je pravdou, že som si predtým urobila ešte malý prieskum na nete, kde som sa natrafila na vyhlásenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR z decemra 2009 v tomto znení:
"Je veľmi málo pravdepodobné, aby cez takýto komplexný a prísny systém kontroly prenikla zásielka rýb kontaminovaná ťažkými kovmi, pesticídmi alebo rezíduami nepovolených látok a veterinárnych liekov z Vietnamu na náš trh".
Povedala som si, že jej budem veriť, hoci stále vo mne hlodal trpaslík Podozrivček. Veď nie raz sa stalo, že až po zavedení výrobku, či potraviny na trh sa "zrazu" prišlo na to, že tovar je kontaminovaný, škodlivý, nebezpečný. Stačí si spomenúť na prípady dokonca v detskej strave, či medzi hračkami, a to si myslím, že práve tu by mala byť kontrola vykonávaná čo najzodpovednejšie.
Pangasia som kúpila aj včera. Pri pohľade na tie biele filetky som zrazu dostala chuť. Štyri filety som dala dnes ráno rozmraziť do malého pekáčika. Po čase, keď som prišla do kuchyne, pohľad na plávajúce rozmrazujúce sa filety ma doslova ohromil. Tej vody bolo akosi veľa a to sa ešte na filetoch miestami leskli kúsky ľadu. Nahnevalo ma to. Po celkovom rozmrazení som odvážila filety a zmerala množstvo vody. 480 g rybaciny a 200 ml jemne zakalenej vody! Uff, netušila som, že budem vodu kupovať aj v takejto rybacej forme.
V ostatnú dobu mám pocit, že aj slovenskí výrobcovia potravín si dosť dávajú záležať na našom pitnom režime. Žeby naozaj pridávali vodu a ponechávali potravinám takú vlhkosť len pre naše dobro? Poznajú fakt, že vo všeobecnosti pijeme málo tekutín a tak nám ich pridávajú "tajne" do potravín? Teraz váham, či môj hnev nemám zameniť za vďaku...
*Nie je to tak dávno, čo som išla pripravovať klasické filé v kockách. Vody v ňom bolo tiež viac ako dosť. *Kúpila som údené mäsko vo fólii. Otvorím fóliu a z nej sa vyvalí voda. Krájam mäso a lopárik zostáva mokrý. *Nedávno som kúpila údeninu, ktorá niesla názov šunka ale okrem názvu nemala so šunkou nič spoločné. Navyše bola taká mokrá, že plátky som pred uložením na krajec chleba sušila kuchynskou papierovou utierkou. *Na trhu sa objavujú kuracie prsia namarinované tiež v akejsi lepkavej neidentifikovateľnej tekutine, ktorá im dobre pridá na váhe. *Chcela som kúpiť suchú salámu. Nechápem, ako si môže výrobca dovoliť niečo ponúkať ako suchú salámu, keď štangľa je ako laino. Či sa zmenil význam slova "suchý" a ja som to nepostrehla? cha. *To isté platí aj pri niektorých klobásach, akoby boli skôr určené na vyžmýkanie ako na krájanie.
Myslím, že nie som sama, čo má takúto skúsenosť. Nie som jediná, čo si uvedomuje, že kupujeme nechcene, dobrovoľne nasilu, veľmi drahú vodu, ktorá je alebo umelo pridaná do potraviny, alebo naschvál v nej ponechaná... Aj tu platí, že ziskuchtivosť má zelenú, kvalite naskočí červená. Neteší ma toto konštatovanie. Verím, že sa nájdu výnimky, ale hľadajú sa dosť ťažko, pomaly ako ihla v kope sena.
Škoda...
