O sladkom drievku (sladovka) - Glycyrrhiza sp. nájdeme zmienku už v egypských papyrusoch. V Európe sa pestuje vyše tisíc rokov niekoľko druhov sladoviek. Sladké drievko si svoje použitie našlo nielen vo farmaceutickom priemysle. Nájdeme ho v prípravkoch proti kašľu - antitusikum, alebo v prípravkoch podporujúcich vykašliavanie - expektorans. Pôsobí blahodarne na peristaltiku čriev, pomáha zvládať reumu, bojuje proti žaludočným vredom, pôsobí ako mierne laxatívum, má silné protizápalové účinky. Niektoré zdroje uvádzajú, že zvyšuje aj imunitu. Jeho stopu nájdeme aj v antacídach. V podobe ústnej vody zmierňuje prípadné problémy v dutine ústnej či v hltane. V bio-obchodoch nájdeme drobné čierne cukríčky vyrobené zo 100% sladkého drievka, ktoré môžeme použiť doslova ako liečivo.
Aróma sladkého drievka je sladkastá, mnohým však hneď pripomenie kvapky proti kašľu. Má výrazné anízové zafarbenie, jeho chuť dlho zostáva na jazyku aj po dojedení.
Z rastliny sa používajú podzemky a korene. Korene drievka sa môžu strúhať alebo mlieť. Mleté drievko by sa malo skladovať vo vzduchotesnej nádobke.
Pri spracovaní sa korene drvia, dužina sa varí podobne ako lekvár. Keď stratí všetku vodu, tak zhustne. Výsledkom je čierna, tvrdá hmota nazývaná pelendrek (nemám na mysli policajný, cha)! Mňam!
Vraj najviac z vyprodukovaných výťažkov zo sladkého drievka sa používa pri úprave tabaku. Priznám sa, že táto informácia ma prekvapila. Veľké množstvo drievka zase prepožičia chuť, vôňu a predovšetkým účinok, už spomínaným kvapkám proti kašľu, ochucuje zubné pasty (jednu špeciálne milujem, umývanie zubov mi nahrádza mlsanie).
Drievko sa používa aj pri výrobe destilátov - pastis a sumbuka sú toho dôkazom. V arabskom svete sa z drievka vyrábajú aj nealkoholické nápoje.
Nemôžem opomenúť moju srdcovku - pelendrekové cukríky,či hadíky, ktorým od detstva podľahnem, kedykoľvek ich mám na dosah. Je zaujímavé, že práve tú typickú pelendrekovú chuť dodáva anízový olej, sladké drievko s cukrom ich iba osladzujú. V Číne sa ním ochucuje aj sójová omáčka. Mnohé ázijské nálevy a marinády ho obsahujú tiež. V Turecku zvyknú konzumovať aj čerstvé korene a do pečenia hojne používajú zomletý prášok. Drievko si razí cestu aj pri dochucovaní zmrzliny, no takú som ešte nikdy nelízala, cha. Sladké drievko nájdeme aj v rôznych čajových zmesiach, jeho stopu nájdeme v mnohých parfémoch či toaletných vodách.
Bolo obdobie, kedy pelendrekové maškrty z nášho trhu zmizli. Občas mi vtedy niekto (poznajúc moje chute) priniesol "pelendráče" z Česka. Dnes sú už znovu na trhu a v rôznych formách. Dcérka mi priniesla pelendrek z Islandu, na moje veľké prekvapenie mi však vôbec nechutil, taký divný pelendrek som nikdy v ústach nemala. Nebola som v stave ho zjesť, to je už čo povedať!
Snažím sa regále so sladkosťami oblúkom obchádzať, no občas si moje nohy robia so mnou čo chcú a samé si to nasmerujú do zakázanej zóny. Neraz ma zradia aj ruky a hop, už je pelendrek v košíku! No, čo už... žijeme len raz! Navyše, veď sladké drievko je zdravé (utešujem sa)!
Môžem ja, úbohá, za to, že mi viac chutí vo forme cukríkov ako kvapiek od kašľa?
Neraz si zaspomínam, ako mi pelendrekové cukríky tajne kupovávala stará mama. Mávala som ich odložené v špeciálnej skrýši, vysypané v hrnčeku. Maminka sa totiž mlsaniu moc netešila a tak som ich mala častejšie práve u starej mamy ako doma... Bolo to naše sladké pelendrekové tajomstvo...
A ešte som na niečo prišla! Láska k pelendreku je asi dedičná, cha... na pelendreku si rada pochutí aj dcérka. Dokonca, keď má prísť domov, skoro vždy zájdem po túto maškrtu, aby ju našla v izbičke, hneď ako do nej vkročí...
Vždy sa len usmeje...
PS: Snažila som sa do textu dostať z Yuo Tube pieseň V. Neckářa - Lékořcie, žiaľ, po niekoľkých neúspešných pokusoch som to vzdala. Link na pieseň nájdete v prvom príspevku v diskusii, tam sa mi podarilo...
Foto: zdroj internet
