Freddie uzrel svetlo sveta dňa 5.9.1946 v exotickom kúte sveta na ostrove Zanzibar, ležiacom východne od Afriky, ako Farokh Bulsara (Freddie je anglický tvar mena Farokh). Prežíval krásne detstvo v láskavom objatí svojej rodiny, ktorá jemu, a neskôr, o sedem rokov mladšej sestre, vždy venovala všetok svoj voľný čas. Vyrastal na rozprávkach, príbehoch o dušiach, princoch a pirátoch, mal veľmi rád Arabské noci.
Neskôr sa rodina presťahovala do indického mesta Bombaj. Tam chodil do školy, vynikal v športe, navštevoval hodiny klavíru. Veľký zvrat v jeho živote nastal v jeho štrnástich rokoch, keď sa rodina sťahovala znovu, tentokrát do Veľkej Británie. Na prudký skok do "iného sveta" si zvykal len veľmi ťažko. Freddie pokračoval v štúdiu na umeleckej škole a začal sa nesmelými pokusmi intenzívne venovať hudbe. Bol doslova posadnutý Hendrixom, obdivoval ho od hlavy k pätám. Aj neskôr v rozhovoroch uvádzal, že jeho hlavnými vzormi boli Jimi Hendrix a Lisa Minelli.
Freddie sa čoraz viac venoval spevu a rád imitoval práve Hendrixa. Veľkú slávu však v úvode svojich pokusov nezožal. Než vznikol Queen prešiel Freddie rôznymi kapelami. Spieval v dvoch nie moc významých súboroch. Až Smile si začal získavať na prvých turné svojich priaznivcov. Smile sa zmenil na Queen a začína sa spolupráca s megaspoločnosťou EMI. Vychádza prvý album "Queen" a "Queen II".
Skupina štartuje svoju závratnú kariéru. Krivka obľúbenosti a popularity sa šialene škriabe nahor. Albumy sa nahrávajú ako na bežiacom páse. Na rebríčkoch úspešnosti sa šplhá slávna skladba Bohemian Rhapsody. Turné nasleduje turné a v prestávkach sa vracajú do štúdií, aby nahrali ďaľšiu novú platňu. A Night At The Opera, A Day At The Races, News Of The World, Live Killers, The Game, Greatest Hits, Hot Space- sa dostávajú postupne na predajné pulty a lákajú fanúšikov. V 1984 sa rádiami valia tóny známej skladby Radio GaGa. Queen cestuje po Kanade, Japonsku, Amerike.
Mercury sa ocitne v Mníchove, v meste, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, bolo začiatkom jeho konca. Práve v Mníchove, v mekke homosexuálnej kultúry a gay barov, mal zrazu Freddie pocit, že môže byť sám sebou. Mníchov sa stal tajnou skrýšou pre jeho homosexuálnu promiskuitu. Jeho priatelia však boli presvedčení, že Freddie šťastný nie je, jeho zobudená homosexualita bola vlastne plačom nad nesplneným snom mať svoju vlastnú rodinu. Veď byť homosexuálom sa "rozhodol" až v dvadsiatištyroch rokoch a sám tvrdil, že sa jej môže kedykoľvek vzdať, lebo miloval aj ženy. Býval rád zamilovaný. Aj Mníchova sa po čase nabažil a vrátil sa do práve dokončeného domu v Kensingtone. Netušil, že práve vykročil na tenký ľad svojho života, ktorý sa mal pod ním prelomiť o pár rokov, netušil, že je vážne chorý.
Už v roku 1987 cítil, že ho telo začína zrádzať. Pomáhal si kokainom a silnou vôľou. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval, no on pracoval ďalej. Nápady prichádzali samé, komponoval geniálnym spôsobom. Jeho hity sa rodili rýchlo a často v prvotnom nápade zmenil iba pár akordov a dielo bolo hotové. Stav sa však zhoršoval a sily začali ubúdať. Album Innuendo nahrával s vypätím všetkých síl a cítil, že koniec sa blíži. Inšpirácia dochádzala, bolesť bola jej vrahom. Hoci vedel, že sviečka jeho života už dohorieva, bol kľudný. Jeho priatelia spomínajú na neho, že nepodliehal panike, akurát sa stiahol do súkromia, lebo si prial, aby ho ľudia nevideli takého zúboženého, chcel, aby zostal v ich pamäti plný sily a elánu. Freddie ako invalid pripútaný na lôžko, s tým na verejnosť nechcel.
Pokúsila som sa urobiť malú (uvedomujem si, že veľmi plytkú) sondu do života môjho idolu Freddieho Mercuryho. Nevenovala som sa podrobnejšie jeho hitom, ale kto patrí k jeho obľúbencom, dobre ich pozná a tým druhým, by aj tak názvy nič nehovorili. Tak isto som sa nevenovala jeho megakoncertom, ktoré sa zapísali do histórie nielen rockovej hudby, nevyzdvihovala som nápaditosť jeho kostýmov, jeho klipov. Nevenovala som sa ani jeho konkrétnym partnerom, či už mužského či ženského pohlavia. Opomenula som jeho bohatstvo, divoké užívanie si života. Čo by sa snáď ešte patrilo spomenúť je, že Freddie prispieval aj na charitu a okrem iného, už pripútaný na lôžko, sa rozhodol darovať práva istej londýnskej organizácii na jednu z jeho najpopulárnejších piesní- Bohemian Rhapsody.
Tiež som sa ešte nezmienila, že oficiálne bolo svetu oznámené, že kráľ rocku trpí na AIDS, až 24 hodín pred jeho smrťou. Sám vedel o svojej chorobe vari päť rokov, ale vnútorne ju neprijal. Nepriznával si ju, bojoval proti nej a nesťažoval sa. Vedomý si vlastnej viny nezaťažoval okolie svojím trápením. Dlho sa vyhováral na boľavé koleno, keď musel pre slabosť a bolesti prerušiť prácu. Vtedy už viacerí tušili, že koleno je len zastieraním niečoho vážneho. Nik to však nahlas nevyslovil, hoci pošepkávalo sa kadečo...
Tento mesiac, už po osemnásty krát, pri príležitosti smutného výročia, budú fanúšikovia nosiť kvety na jeho hrob a páliť sviečky pohmkávajúc si jeho najväčšie hity.
Veď ako sám Freddie spieval: "The show must go on"....
PS:
Virtuálne sa pridám k spomínajúcim fanúšikom. Zapálim sviečku a chvíľu nostalgie si spríjemním skladbami z môjho obľúbeného cédéčka Greatest Hits II. Pošlem mu do neba smsku - chýbaš mi , Freddie!
Zdroj:
foto internet
podľa Rick Sky - Život Freddie Mercuryho
