Príkladom môže byť väčšina kožných ochorení. Samozrejme, vzniknutý problém nás zavedie do kožnej ambulancie. Často vyjdeme z jej dverí s receptom na kortikoidy. Super, dobrá voľba. O pár dní je koža čistá, problém zažehnaný. Často nik netuší, že liek vyliečil len príznak, príčinu si ani nevšimol. Pacient zrazu zistí, že má problémy s dýchavičnosťou a neskoršie vyšetrenia potvrdia astmu, alebo mu iný problém potvrdí zápal čreva. Na kožnom s vami však skončili, veď koža je v poriadku. Idete na pľúcne, alergológiu a klopete na dvere gastroenterológa. Ten vôbec netuší, že ste pred nejakým časom liečili kožnú záležitosť. Vy mu nič nevravíte, veď to považujete za dávno vyliečený problém. Nik tie dve záležitosti spolu nespája. A váš kolotoč behania po lekároch môže začať.
Takmer nik nemyslí na to, že orgány so sebou súvisia, že tvoria jednotu, ktorej podcenenie môže mať vážne následky. Keď sa tak stane, z pacienta sa stáva v mnohých prípadoch dostihový kôň, naháňajúci sa podľa objednávkových termínov po ambulanciách niekoľkých špecialistov.
Zdá sa vám, že píšem o vás? Nie, nebojte sa, nechodím tajne za vami a nečítam tajne vaše chorobopisy. Je to len náhoda a vlastná skúsenosť. Je naozaj na škodu nás všetkých, ktorých niečo trápi, že moderná medicína si robí z našich tiel puzzle a rozoberá si ho podľa svojich špecializácií. Oni sa potom stávajú dôležitejšími ako pacientov problém. Už Hippokrates, ktorý sa narodil v roku 460 pred Kristom venoval pozornosť celkovému stavu chorého, nielen postihnutému orgánu. Učil, že diagnózu možno stanoviť iba na základe uceleného obrazu jednotlivca. Zastával názor, že je nutné podporiť samoliečiace schopnosti organizmu. Nie je to z mojej hlavy, ale verím výroku, že zdravotníctvo bude tým pravým orechovým až vtedy, keď začne vnímať človeka ako celok a nie ako spomínané puzzle. Všetko so všetkým súvisí a orgány sú navzájom prepojené a ovplyvňujú sa navzájom.
Vari včera v správach na Markíze bola reportáž o zubarine, zubný lekár varoval pred chorými zubami a upozorňoval, že problém v ústnej dutine môže mať dopad aj na iné časti tela. Hurá! Bingo! Povedala som si nahlas. Žeby aspoň sem-tam nejaká lastovička už poletovala zdravotníckym nebom? V momente som sa chcela o načrtnutej problematike dozvedieť čosi viac. V literatúre, ktorú vlastním doma som zistila, že prvý rezák súvisí s obličkami, močovým mechúrom, nadobličkami, očný zub so žlčníkom, pečeňou, zub múdrosti s centrálnym nervovým systémom, srdcom, periférnymi nervami, prvá stolička so štítnou žľazou, žalúdkom, pankreasom. Zaujímavé však? Už sa vás niekedy na endokrinológii opýtali, či máte v poriadku stoličku? Nemám na mysli, tú na ktorej sedávate, ale tú, ktorou hryziete. Nepamätáte si? Ani nemusíte, lebo iste sa vás na to nespýtal.
Viem, že som veľmi vážnu tému poňala len veľmi stručne, povrchne a neodborne, hoci som si pomáhala aj vyjadreniami Dr. Very Rosivalovej. Táto pani doktorka sa roky zaoberá homeopatiou. Niekým oslavovanou, niekým zatracovanou. Ani odborná verejnosť sa nevie dohodnúť, tobôž nie laická. Poznám ľudí, ktorých na nohy postavila homeopatia. Poznám mamičky, ktoré liečia bežné detské chorôbky len homeopatiou a nezaťažujú detský organizmus zbytočnou chémiou. Poznám ľudí , ktorí považujú homeopatiu za šarlatánstvo. Nech si každý myslí svoje. Každý má právo na svoj názor. Nemám však rada ľudí, hlavne tých z odborných kruhov, čo si nič nezistia, nič neskúsia ale tvrdo presadzujú svoj názor. Často len tak, z princípu a z neochoty prijať čosi "nové". Ja chválim homeopatiu hlavne preto, že neberie človeka ako čosi zložené z množstva dielov, ale berie ho ako jednotný celok. Pristupuje tak k nemu a podľa toho aj lieči. Príkladom sú tzv. konštitučné homeopatické lieky, ktoré sa ordinujú po podrobnej diagnostike organizmu ako celku. Práve tie robia s telíčkom zázraky.
Nepísala som tento príspevok s cieľom robiť reklamu homeopatii. Chcela som len poukázať na to, že súčasná moderná medicína ešte neprišla na to, čo už pred toľkými rokmi pochopil Hippokrates, Paracelsus (1493-1541), Hahnemann alebo Chuan - Tia, ktorý položil základy akupunktúry. Samozrejme, výnimkám patrí česť...
Čoraz častejšie nadobúdam pocit, že súčasná medicína by urobila pre pacienta viac, keby sa snažila oprášiť vedomosti týchto lekárov "so sedliackym rozumom" ako sa stále za obrovských finančných operácií hnať za čímsi novým. Pre pacienta by bolo omnoho prospešnejšie, keby ho lekár prijal ako celok, človeka síce chorého, ale v jednoliatosti celku. Bolo by to omnoho prospešnejšie, ako si ho rozdeliť medzi niekoľkých odborníkov, z ktorých často jeden netuší čo s pacientom robí ten druhý, lieky sa nezriedka predpisujú bez toho, aby sa predchádzalo rôznym kríženiam účinkov....atď. Stačí si zobrať príklad aj z tradičnej čínskej medicíny, ktorá už pred 7000 rokmi vedela, že skutočné zdravie sa môže dosiahnuť len rovnováhou tela.
Dnes je vo všeobecnosti moderné vracať sa k tradíciám. Kiežby na to myslelo aj naše zdravotníctvo! Kiežby sa stalo bežnou praxou liečiť príčiny a nielen príznaky ,prípadne dôsledky ...
foto: zdroj internet
