V našej rodine sa traduje, že chlapi sú ozajstní gurmáni a radi sa postavia za sporák, aby vo vlastnej réžii vytvorili nejakú špecialitku. Taký bol aj môj tatulko, v jeho šľapajách kráča môj bráško Peťko a štafetu úspešne preberá Tominko.
V týchto dňoch asistuje babinke Libuške, ktorá plní jeho priania a vyvára samé mňamkoviny. Čoby už obetavá, milujúca babinka neurobila pre svoje vnúča? Tomáško sa vie za nebíčko v puse tak krásne poďakovať a tak pochváliť , že človek už v ten moment vie, že splní jeho ďaľšie prianie. Je veľmi zručný a je to aj poriadny" koumák". Nedávno sa babinky opýtal."Ty už ideš mať 70? Ani to na tebe nevidno, veď ty nemáš skoro žiadne vrásky. " Krásna pochvala od vnúčika, rada by som sa takej raz dožila.
Vrátim sa ešte k nášmu spoločnému kuchteniu. Robili sme spolu palacinky. Toľko srandy som ešte pri pečení palaciniek nezažila. Decká obracali palacinky vyhadzovaním do vzduchu a následným chytaním na panvicu. Vždy úspešne, točili sme si "akcie" aj na mobil a neskôr sa na nich zabávali. Tomáško si z tvarohu vyrobil náplň podľa vlastného receptu, smiali sme sa, že má chuť ako Míša-nanuk. Lucka dala prednosť lekváru a domácej slivkovej nugete. Keď som išla robiť rezne, Tomáško opäť stál po mojej pravici a s veľkou chuťou, zahalený v zástere, usilovne pomáhal. Tajne som po ňom poškuľovala a zabávala som sa na jeho sústredenom pohľade, aby mu neušiel ani kúsok mäska, ktorý by nebol vyváľaný v múke. Pomohol aj pri pečení perníkového koláčika, na ktorom si potom mňamkajúc spolu s nami pochutnával. Dokonca ma naučil pripraviť špagety na taký spôsob, aký som nepoznala. Požiadala som ho o zápis receptu do môjho receptára. A tak pod názvom "Tomáškove špagety" mi ho krásnym tlačeným písmom hrdo zapísal. Bude mi navždy spomienkou, ako synovček kuchtil v mojej kuchyni.
Je milé, keď môžme chvíľu žiť detským svetom, je krásne znovu sa vrátiť k detským hrám, detským povedačkám a detskému mojkaniu sa. Dni s neterkou a synovcom boli sviežim vodopádom džavotania, žartovania a pôsobili na mňa ako elixír. Lucka trávi zatiaľ prázdniny na Orave, u rodiny švagrinky Evky. Tomáško kvôli tréningom musel nazad do Bratislavy. Takže v túto chvíľu myslím na kuchára bez čapice, vlastným menom Tomáška a jeho zlatú babinku Libušku. Dobrú chuť a krásne Vianoce.... (hihi)
