Dej hneď v úvode začal plynúť celkom zaujímavo, v snahe predsa dostať sa do obrazu sme hodili očkom na teletext, zistili sme, že štartuje triler a tak sme sa hlbšie zaborili do sedačky, zaujali polohy "hore zipsom", svetielkam zo stromčeka sme pomohli ešte plamienkom sviečky a hrdlá sme ovlažili prvým hltom Veltlínu. Nedeľná večerná pohodička sa lenivo rozbehla.
Dej nás naozaj zaujal, čo nezaujalo vôbec boli podchvíľou "tlačené" reklamy, vždy samozrejme tie isté a poriadne dlhé, takže človek už po druhej mal chuť zakričať - "Stačilo, už dosť!". Statočne sme ich pretrpeli, prepínajúc na iný program. Hm, veľmi nás "zaujal" program verejnoprávnej televízie, ktorá vysielala program Osobnosť televíznej obrazovky" z roku 2007! Zaujímavá ponuka, fakt... len čo je pravda. A tak sme rýchlo preskočili na Superstar, aby sme sa trochu dostali do obrazu finálového večera.
Film sa začal javiť ako nekonečný príbeh, koniec fakt v nedohľadne, dej sa zamotával a nečakane naberal iný kurz, ako človek očakával. No, už sa pomaly "znocnievalo" a nám sa začali zívaním "zaslzovať" oči. Zrazu naštartovala už ani neviem koľká reklama a po nej nabehli písmenká. Zostali sme potešení , ale aj prekvapaní, veď zápletka zostala otvorená. Film ale pokračoval. V snahe prísť záhade na korienok, sme konečne hodili očkom po" tv oku". Pozerám, hľadím, poprosím manžela o pridanie svetla mysliac si, že zle vidím. Videla som však dobre , aj po rozsvietení stojacej lampy som mala pred očami to isté. Začiatok filmu o 20.20 hod. - záver o 2.30 hod. Nakoľko po písmenkách sa film rozbiehal ďalej, pochopili sme, že nejde o preklep v programe, ale že ide o "šibalský" kúsok spomínanej televízie.
Neviem, možno sme s manželom jediní, komu to vadilo, mne to dokonca zdvihlo aj adrenalín. Samozrejme, že sme do pol tretej pri telke nesedeli, že sme telku nakoniec vypli a hoci sme na film čumeli viac ako tri hodiny, aj tak sme sa rozlúštenia trilerovskej záhady nedočkali. Sedieť 6 hodín pred jedným filmom, čumieť 6 hodín na príbeh, ktorý je každú chvíľu prerušovaný reklamami, sedieť do pol tretej pri telke pred pracovným dňom... tak to je poriadna skúška odolnosti diváka!
Netuším, či to bol včera od Jojky jednorázový pokus (takmer prvoaprílový žartík v decembri) za účelom skúšky bdelosti diváka, alebo či sa to bude pravidelne opakovať. Obdivujem tých, ktorým zvedavosť nedovolila položiť prst na červený bod diaľkáča v nejaký rozumný čas a predsa zostali pri telke sedieť do pol tretej. Verím, že sa tým chudákom podarilo ráno rozlepiť oči a nejako po silnej dávke kávy sa rozhýbali do pracovného dňa.
Viem, že sa mnohí usmievate nad mojim tragikomickým výlevom. Aj ja sa usmievam. Veď nejde o život, a keď nejde o život ide o.... Máte pravdu, nik ma nenútil film dopozerať, naozaj sme telku vypli po vlastnom rozhodnutí, že spánok nám dá viac. Nič sa nestane, že sme sa nedozvedeli ako to celé dopadlo, vôbec nás to už netrápi. Len mi je aj dnes smiešne, že sme sedeli vyše troch hodín pri jednom filme a pritom aj tak nevieme o čo išlo. Rada si pozriem dobrý film, no nie som televízny fanatik a sedieť pri telke šesť hodín je na mňa trochu veľa, ešte ak ide o jeden a ten istý film a nočný čas vysielania.
Takže, milá Jojka, díky... bol to zaujímavý večer.
