On - vysoký, štíhly muž, vek ťažko uhádnuť. Život mu vpísal do tváre vrásky, ktoré ho podľa mňa, robia starším, ako v skutočnosti prezrádza jeho rodný list. Jeho krok je síce pomalý, ale istý a rázny. V jednej ruke zvykne niesť malú látkovú tašku. Jeho dobrácke oči sú prekryté závojom smútku. Okolo nich má hlboké vejáriky vrások, možno sa niekedy veľa smial.
Ona - útla postava, drobná tvár strácajúca sa v štrikovanej čiapke, ktorú má skoro vždy nasadenú hlboko do čela. Kráča neistými, drobnými krokmi. Na pergamenovej tvári vrásky vykreslili mapu sveta. Prežila už asi veľa.
On a ona. Ktovie aký osud ich dal dohromady. Či takto žijú už celé roky, či ich na staré kolená spojil spoločný údel ťažkej doby. Ktovie, či majú rodinu, či sú dva samorasty, ktoré majú iba seba samých.
Zvláštna dvojica. Upúta už na prvý pohľad. Zdiaľky, kvôli veľkému výškovému rozdielu, vyzerajú akoby otec viedol za ruku dcéru. Totiž, čo ma na nich púta najviac je to, že som ich nikdy nestretla ináč, ako ruka v ruke... Je to dojemný obrázok.
Málokedy vidím, žeby spolu komunikovali. Teda slovom. Komunikujú za nich oči. Odráža sa v nich láska. Sú ako siamské dvojičky zrastené rukami a vari aj srdcom. Kráčajú tesne vedľa seba, ona akoby využívala energiu svojho partnera a nechávala sa ním viesť. S plnou dôverou. S úctou. S pokorou. S láskou...
Nikdy som ich však nevidela usmiatych. Možno už zabudli čo je úsmev.
Nerozlučiteľná dvojica.
Zľakla by som sa, keby som niektorého z nich stretla osamote...
J. Gaarder: Ten, kto chce prekuknúť osud, musí ho najprv prežiť.
Seneca: Nevyčítaj životu, čo ti nedal. Uč sa oceňovať, čo ti dal.
Pamätajme si, že šťastie nezávisí od toho, čo máme alebo nie. Šťastie závisí výhradne od toho, ako myslíme...
Foto: www.senior.sk
www.drevoskladzahrady.sk
