Dávidko sa narodil na Morave pred siedmymi rokmi. Sudičky pri jeho narodení asi nemali dobrý deň, neboli totiž k nemu moc zhovievé. Nadelili mu do vienka detskú mozgovú obrnu a malý Dávidko namiesto detského kopania ležal nehybne s ochrnutými nôžkami. Narodil sa predčasne, v šiestom mesiaci a jeho hmotnosť bola 990 gramov. Jeho rodičia sa však rozhodli bojovať od prvej chvíle a nedali si zobrať myšlienku, že Dávidko napriek nelichotivým prognóznam, raz chodiť bude.
Postavili sa na štartovaciu čiaru a rozbehli sa... vedomí si toho, že pôjde o beh na dlhú trať, veľmi dlhú trať. Tú trať budú sprevádzať aj slzy bolesti premiešané so slzami radosti z každého, aj toho najmenšieho úspechu.
Dávidko doteraz poctivo cvičí a mnohé cviky mu stále spôsobujú bolesť. Má však už svoj rozumček a vie, že aj táto bolesť vedie k splneniu jeho veľkého sna. Jeho sen je pre väčšinu z nás normálna vec. Chce "iba" chodiť...
Prekonal operáciu nožičiek, ktorá, na šťastie, bola úspešná a Dávidko sa po rekonvalescencii a tvrdej rehabilitácii postavil na neisté nôžky. Obrovskú radosť však sprevádzal ešte väčší strach. Dieťa malo veľký strach z pádu, neverilo nôžkam, že ho udržia. Prvé pokusy prvých krokov zvládol na mäkkom povrchu, na tráve. Šlo to! Postupne získaval istotu až sa odhodlal na prvé kroky po koberci v byte. Zvládol... Úžasné dieťa.
Samozrejme, že k chôdzi potrebuje pomôcky a využíva stále aj invalidný vozík. Dávidkovi však nestačí "len" chodiť, Dávidko chce aj tancovať. Jeho veľkým vzorom je Michael Jackson a chlapec túži po tom, aby raz mohol tancovať tak, ako tancoval nezabudnuteľný "Jacko". Rodičia ho podporujú, obklopili ho fotografiami, plagátmi jeho idolu, zabezpečili mu niekoľko kostýmov, v ktorých sa chlapec cíti výborne. S obrovskou dávkou húževnatosti a trpezlivosti sa pokúša o nesmelé krokové variácie... Obrovská motivácia.
Nepozerám Talentmániu, možno že tam aj vystupoval, neviem... Možno len vystupovať bude. Ako dopadol, či dopadne - netuším. Je to však úplne jedno.
Som presvedčená, že Dávidko má dokonalý talent na život, ktorý mu mnohí môžu závidieť. Dávidko svoju vlastnú talentmániu bezpochyby vyhrá. Držím(e) Ti palce!
Tento príbeh včera mnou poriadne zalomcoval. Prichytila som sa, že ma posadil aj na lavicu hanby. Uvedomila som si, čo všetko trápi mňa, čo všetko dokáže zdeprimovať moju náladu ... zrazu som mala pocit trápnosti a osobnej slabosti. To dieťa má v sebe viac sily, ako častokrát ja sama...
Už sa mi žiada len zacitovať Bettie B. Youngsovú:
"Mierou úspechu nie sú naše víťazstvá, ale spôsob, akým sa vyrovnávame s neúspechmi."
♥
Dávidko, už teraz si úspešný
malý veľký muž!
♥
