Zem, ešte stále voňajúca predĺženou jeseňou, zamŕza a začína sa prikrývať studenou perinkou. V rôznych častiach Slovenska (o svete ani nehovorím) je táto perinka rôznej hrúbky, od tenkého paplóna po hrubú perinu. V Turčianskej záhradke to zatiaľ vyzerá tak, že všetky gazdinky vysypali z okien svoje cukorničky.
Dnes štartujeme posledný mesiac roka, mesiac, ktorý vo svojom závere odveje rok 2010 do minulosti a posadí nás do vlaku, ktorého číslo bude končiť jedenástkou.
Musím sa priznať, že ostatné roky nepatrí december medzi moje obľúbené mesiace. Tiež sa musím priznať, že ma to štve. Môj boj s týmto pocitom je však neúspešný a ja som si práve dnes, tak ako aj po niekoľko minulých rokov uvedomila, že decembrový zhon začína. Uznávam, je to len môj osobný pocit, je fajn, ak sa s ním nestotožňujete.
Decembrový maratón nám privezie Mikuláša, Vianoce a vo svoj posledný deň sa pokúsi v dobrej nálade o decentný odchod zo scény. Mikuláš je sviatok, ktorý nás zaťaží len minimálne, mnohé rodiny dospelákov už ani nenapadne, že jeho meno stojí v kalendári pod číslom šesť. V rodinách, kde sú deti, tam je to o čomsi inom. Aj keď si každý rok s manželom čosi na okne nájdeme, nie je to už zďaleka to, ako keď sme sledovali rozradostené očká našej dcéry, keď vysnorila, že vyložené čižmičky sú už plné sladkostí...
Pre mňa je omnoho väčšou záťažou príprava na Vianoce. Neviem, čo sa to so mnou robí, ale skutočne je pre mňa vrcholne náročnou disciplínou dostať sa k darčekom, ktorými by som chcela obdarovať svojich blízkych. Obdaruvávam veľmi rada a je to jeden z tých najkrajších pocitov, aké si viem predstaviť. Ale...
Viem, dá sa aj bez nich, veď neraz si poviem, že Vianoce nie sú len o darčekoch... Ale... asi väčšina z vás bude so mnou súhlasiť, že asi by nám predsa čosi chýbalo. Ide o ten pocit zvedavosti pri rozbaľovaní, o tú radosť z rozbaleného, o to správne napätie, či sa práve ten darček od nás bude obdarovanému páčiť. Takže ja sa tých balíčkov pod stromčekom neviem vzdať, hoci ma ich zháňanie doslova vyčerpáva. Je iróniou, že v rokoch, keď regále v obchodoch sa neprehýbali tovarmi, som nakúpila rýchlejšie, často aj kvalitnejšie. Teraz prídem do obchodu, mám pocit, že tovar mi padne na hlavu, že sa v ňom stratím, ale keď začnem hľadať čosi, čo by zodpovedalo mojej predstave, tak po vyčerpávajúcom snorení odchádzam s dlhým nosom. Krútim hlavou a spytujem sa samej seba: "Je chyba vo mne, či fakt je tá ponuka divná". Neviem... Iste by som sa stretla s množstvom názorov.
Vianoce to nie sú len darčeky, ale aj náš subjektívny pocit, že náš žalúdok sa v priebehu pár dní niekoľkonásobne zväčší a tak sa musíme vopred postarať, aby sme ho mali čím plniť. Začne sa naháňačka po supermarketoch, v kuchyni začnú preteky s vymieňaním plechov v rozpálenej rúre, dvere chladničky sa dajú sotva zavrieť.
Pomedzi to vyštartujeme v rytme salsy s rôznymi pekelnými strojmi, handrami, všelijako páchnucimi čistiacimi prostriedkami a vyhlásime vojnu každej omrvinke, špinke, šmuhe... Potom slávnostne začneme s výzdobami, so stavaním stromčeka a riadenie môže začať odznova.
Mnohým ženám sa stane, že keď si sadnú za štedrovečerný stôl, tak zistia, že sú zrelé akurát tak do postele, že práve im došli posledné omrvinky ich energie.
Po vianočných sviatkoch sa ponoríme do bežných dní v očakávaní záveru roka. S dozvukmi Vianoc začneme kuť plány ako naložíme so Silvestrom. Ten mňa už (na šťastie) netrápi. Ako správny domasedi ho trávime v zajatí vlastnej obývačky a odovzdane čumíme na telku, kritizujúc, že zase tam nič poriadne nie je. Má to však svoje výhody, ak mi padnú oči, nemusím sa cítiť trápne, môžem sa váľať ako sa mi páči. O polnoci ožijem a s predstieranou radosťou (kto by sa už len tešil, že odchod starého roku znamená ďaľší krok vzdialenia sa od môjho rodného listu) si pripíjam na nový rok.
Verím, že som tá horšia verzia ukážky ako sa dá prežiť december. Chcem veriť, že väčšina z vás bude nad mojim výlevom len krútiť hlavou a že mi vôbec nebudete rozumieť. Výnimočne v tomto prípade ma to nebude trápiť, ale tešiť... Čestné slovo!
Všetkým prajem dobrý štart do decembra, prajem, nech vaše dni pokojné sú, nech stres a zhon stratia vašu adresu, prajem vám radosť z blížacich sa sviatkov a dobrú ruku pri výbere darčekov. Tým, čo kašľú na darčeky a nemajú s tým problém, tým trochu (klamem, že trochu) závidím.
Prajem vám, aby ste si posledných 31 dní roku 2010 užili tak, ako by som si priala užívať si ich ja.
PS: Dávam do pozornosti článok F. Hodonského : "Advent a zháňanie darčekov?" - možno mnohým pomôže uvedomiť si nezmyselnoť predvianočných zháňačiek. Je len otázne, či stačí uvedomiť si... pritom však v ich tradícii pokračovať, ako to bude v mojom prípade.
