Môj termín bol o pol desiatej. Samozrejme, že som prišla v istom predstihu, ten čas nerátam, to je môj problém. Desať minút po desiatej sestrička vzala odo mňa výmenný lístok. Po pol jedenástej ma zavolala do "sesterne". Trpezlivo som čakala. Veď, povedzme si úprimne, čo iné mi ostávalo?
Klop, klop. Sestrička otvorí dvere a dnu sa ako veľká voda hrnie mladý "hezoun" vyvoňaný ako deva na Veľkú noc a tajuplne prerečie na sestričku:
"Dobrý deň, ja som včera volal, pani doktorka o mne vie, môžem s ňou hovoriť?" Priznám sa, že tvár mi okamžite skrútilo do grimasy, v duchu horekujúc rôzne citoslovcia...
"Pani doktorka má pacienta, ale keď dokončí, samozrejme." Chvíľu som zapochybovala, či som sa nestala neviditeľnou. Asi nie, svoj odraz som zbadala v presklených dvierkach skrinky. Sestrička vošla do ambulancie, pani doktorku informovala o "vzácnej" nášteve a vchádzajúc nazad do jej miestnosti tajuplne hodila na mladíka úsmev (dovtedy sa neusmiala ani raz) a láskyplne preriekla:
"Chvíľočku, už to bude." Ja som si začala v duchu počítať od jedna do desať, lebo som cítila, že môj nízky tlak vybieha do nebezpečných hodnôt. Prešla dosť hodná chvíľka a vyšla pani doktorka. Hľadiac mladíkovi do očí, chvíľu akože tápala, že kto to asi bude,cha... a potom preriekla: "Aha, dílerstvo, dobre, poďte dnu." Znovu som si overila na presklených dvierkach, či som ozaj tam. Bola som.
Klop.Klop. Sestrička po istom čase otvorí. Počujem hlas ženy, súdim, že ide o staršiu pani. "Dobrý deň, sestrička, prosím vás, vyšetrí ma pani doktorka?"
"Musím vás objednať, počkajte. Dnu vojde s výmenným lístkom, hľadí do múdrej knihy a ide nazad za potencionálnou pacientkou. Objednávam vás na druhého marca o pol deviatej."
"Sestrička, prosím vás, nedá sa skôr? Mám príšerné závraty a už som aj odpadla. Bojím sa byť sama doma."
"Tak potom príďte v niektorý piatok, po jednej máme prednostné prípady, ale za to sa platí 15 eur."
"15 eur? Sestrička, viete aká veľká suma je to pre mňa? Ja si to nemôžem dovoliť".
"Nedá sa nič robiť, máme toho veľa, tak príďte toho druhého", podáva panej lístok a priviera dvere. Vybavené!
Zatiaľ v ambulancii počuť hovor, sem tam prepletený so smiechom. V duchu vidím starú pani, ktorá nešťastná a vystrašená bezradne opúšťa čakáreň. O chvíľu vidím mladíka, odchádza so spokojným úsmevom.
Konečne vchádzam dnu ja. Nemôžem sa sťažovať, práve naopak. Pani doktorka milá, ústretová, profesionálny prístup, som spokojná.
Záver nechám na Vás...
Možno si ho urobíte taký ako ja (a možno aj nie). Podľa mňa, je smutné, že taký prípad, ako bola stará pani musí počkať. Ešte smutnejšie je, že ak chce urýchliť termín vyšetrenia, je nutné za to platiť. Pre starého človeka s mizerným dôchodkom je 15 eur ozaj veľa. Je zaujímavé, že aj pri tom "máme toho veľa" sa čas na dílera nájde, v čase ordinačných hodín, dokonca aj vtedy, keď sa s objednanými termínmi poriadne mešká... Díler (nielen ten z dneška) nečaká na termín tri týždne, príde si kedy chce, zdrží koľko chce a nemusí za prednostné prijatie platiť nič.
Tak to u nás chodí. Je úplne jedno, či človek ide k štátnemu lekárovi, či súkromnému. Viem, že sú aj výnimky, buďte radi, vy, ktorí sa s takýmito situáciami nestretávate. Nechodím k lekárom často, ale podobných skúseností, ako je tá dnešná, mám na rozdávanie. Žiaľ. Dámy iste uznajú, aký je super zážitok, trčať v kabínke pred gynekologickou ambulanciou a keď už čakáte na spásonosné "vojdite", tak vás predbehne obchodný zástupca.
