Keď nám vyučujúci vyhoveli a trochu pozvoľnili vyučovanie, užívali sme si Mikuláša presne tak ako sa patrí.
Kto bol vlastne Mikuláš, čo to bolo za postavu, že už celé roky si pripomíname sviatok jeho mena práve šiesteho decembra a obdurávame sa sladkosťami a rôznymi drobnými darčekmi?
Sv. Mikuláš sa narodil okolo roku 270 bohatým a veľmi zbožným rodičom. Mikuláš bol pre nich vytúženým dieťaťom, na ktoré dlho čakali. Možno aj preto dostal také meno, čo v preklade znamená "víťazstvo ľudu".V Mikulášovi už odmalička klíčilo semienko súcitu k chudobným ľuďom. Jeho dobročinnosť rástla úmerne s jeho vekom. Keď mu zomreli rodičia, rozdal ich majetok chudobným. Chýr o ňom sa dostal široko-ďaleko. Mikuláš však o slávu nestál a tak odišiel do Svätej zeme. Veriaci si ho zvolili za biskupa. Aj vtedy pokračoval vo svojom ľudomilstve. Za Diokleciánovho prenasledovania bol však uväznený a poslaný do vyhnanstva. Z vyhnanstva sa mohol vrátiť až po roku 313, kedy cisár Galérius vydal dekrét, ktorým zastavil prenasledovanie kresťanov. Sv. Mikuláš bol veľkým obhajcom dôstojnosti Bohorodičky.
História má o sv. Mikulášovi len málo informácií, napriek jeho obrovskej popularite v čase jeho života. Často sa spomína epizóda z jeho života, ako tajne dal trom chudobným dievčatám peniaze na veno, aby sa mohli vydať a nemuseli žiť v nevestinci. Vari práve tu je prameň tradície, že v noci pred sviatkom Mikuláša sa dávajú deťom darčeky, tak aby nevideli, kto im ich dáva. Podstata tohto obdarúvania je v tom, že dobré skutky sa nemajú vystavovať na obdiv.
O sv. Mikulášovi tradujú rôzne legendy. Jednou z nich je aj to, že zachránil troch nevinne odsúdených dôstojníkov, alebo, že odvrátil od svojho mesta hlad, zachránil stroskotancov...
Sv. Mikuláš vďaka svojim dobrým skutkom sa stal jedným z najobľúbenejších svätcov. Po jeho smrti mu boli postavené mnohé chrámy, pomníky, ktoré mali pripomínať jeho dobročinný život.
V roku 1092 sa šiesty december stal sviatkom pre celé Uhorsko. V Nemecku sa tak deje koncom 12. storočia, v Anglicku koncom 13.storočia a Rusi ho uznávali už od roku 1091.
Historické zdroje uvádzajú, že sv. Mikuláš zomrel medzi rokmi 345-352. Pochovali ho v mýrskom kostole, kde jeho telesné pozostatky odpočívali do roku 1087. Vtedy ich ukoristili členovia výpravy z prístavu Bari a previezli ich do svojho mesta. Preto sa zvykne hovoriť o Mikulášovi z Bari. Chýr o jeho dobrom srdci, vlastnej skromnosti, ľudomilstve, humánnom cítení, dobročinnosti či milosrdenstve nestratili na svojej sile ani v dnešných časoch.
Práve dnes kalendár ukazuje jeho meno a práve dnes sa mnohé deti v škole chvália, čo im Mikuláš priniesol a mlsajú sladkosti z mikulášskych balíčkov. Možno práve dnes na tabuliach stojí: "Dnes je sviatok Mikuláša, neučí sa, neskúša sa". Nech už učitelia pristanú na túto detskú hru alebo nie, mohli by aspoň dnes ukázať kus svojho "žiakomilstva." Mohli by aspoň prípadnú schytanú zlú známku poslať s čertom do čerta!
Pani učiteľky, páni učitelia, spomeňte si na časy, keď ste sedávali pred katedrou a nie za ňou! Možno sa vám tak priania detí budú dnes ľahšie plniť!
Veselého Mikuláša, priatelia!
