Kráčam mestom, teda, aby som to upresnila - kráčam centrom mesta Martin, po jeho pešej zóne. Kto pozná mesto, vie, že nejde o nejakú veľkú plochu, je to také, "komorné", za pár minút prejditeľné územie.
Kontrolujem čas, moje hodinky ukazujú 11 hodín 10 minút. Sprevádzajú ma tancujúce kvapky dažďa a môj dáždnik (čakajúci na výsluhový dôchodok) sa hompáľa vo vetre. Chvíľami podľahne jeho náporu a vyvráti sa. Obraciam ho do protismeru a tak sa poslušne vracia sa do použiteľného stavu. Dnes to ešte zvládol, no myslím, že ma dnes sprevádzal posledný raz, cha.
Kráčam si teda mestom, mojim cieľom je návšteva knižnice. Kráčam, obzerám výklady, ľudí, keď zrazu počujem za sebou akosi veľa detských hlasov. Zvedavosť mi otočí hlavu a ja vidím za sebou hlúčik detí v doprovode troch dospelákov. Predpokladám že išlo o výletníkov, ktorí si za cieľ zvolili práve naše mesto. Decká sú odeté do pršiplášťov, len niektoré majú v ruke veselé dáždniky.
"Pani učiteľka, prečo tu majú toľko smetiakov", pýta sa chlapča, ktoré kráča akurát na mojej úrovni. Pani učiteľka sa s odpoveďou netrápi. "Neviem", bola jej stručná a jasná odpoveď. Chlapec čosi začal hovoriť spolužiakovi, no to som už nepočula, hoci priznávam, že ma to zaujímalo.
Skutočnosť, ktorá upútala výletníka, neraz už upútala aj mňa. Ináč tomu nebolo ani dnes. Chlapec nemal na mysli smetiaky ako také, ale "bordel" okolo nich. Do pravého poludnia chýba 50 minút. Mesto je plné ľudí, motajúcich sa jeden cez druhého... Každý má pred očami obrázok - centrum mesta je na každých pár metroch "vyzdobené" veľkými, čiernymi, plnými, odpadovými vrecami, zauzlenými igelitovými taškami, ktoré sú poukladané okolo smetných nádob rovno stredom pešej zóny, prípadne sú priložené k pouličným lampám. Pri jednej lampe moknú igelitky s logom Hudy sportu...
Už neraz ma takýto pohľad naštval, pretože to vyzerá otrasne. Neviem, či takáto situácia sa opakuje denne, či len pri odvoze smetí pár krát do týždňa, v meste nie som každý deň, tak naozaj neviem, ktorá domnienka je správna. Je ale pravdou, že tento obrázok sa mi naskytne často. Keby takto vyzerala pešia zóna trebárs len ráno, tak to viem pochopiť. Obchody, možno i firmy tam sídliace, sa nejako odpadu zbaviť musia. Že ho vynášajú práve k smetným nádobám pešej zóny v centre, no to už celkom pochopiť neviem. Naozaj ma mrzí a zaráža, že takýto pohľad sa naskytne návštevníkom mesta ešte aj na obed. Nie je to pekná ozdoba a neviem, či si to mesto ako také vôbec uvedomuje, či to prekáža aj iným, alebo som jediná, ktorá vníma citlivo čosi, o čom si možno mesto myslí, že si to jednoducho netreba všímať. Neviem...
Ide letná sezóna. Práve teraz do mesta zavítajú návštevníci, Slováci či cudzinci. Nemyslím si, že tieto, okolo smetiakov uložené odpadové vrecia, prispejú k dobrému dojmu z nášho mesta. Myslím, že to malé územie pešej zóny, to malé martinské centrum, by nemalo pútať pozornosť smetiami, ale radšej niečím iným.
Oceňujem na jednej strane snahu skrášliť centrum napr. zaujímavo riešenými stojanmi s muškátmi, ktoré lahodia vari každému oku. Na druhej strane spomínaný odpad...
Ďakujem za prečítanie a za čas, ktorý ste mi venovali.
