Pred pár rokmi som mala šťastie, stretnúť sa osobne s týmto uragánom, prezlečeným za ženu. Ako snaživka v disciplíne chudnutia som sa zúčastnila jedného z jej prvých seminárov. Musím priznať, že si nás - všetky účastníčky semináru - Edita získala už len svojim vstupom do miestnosti. Mala som pocit, že sa mi jej príchodom pohla aj hladina kávy v šálke. Plná energie, vtipu, charizmy, veselého úsmevu... Keď spustila, nestíhali sme sledovať, robiť si poznámky bolo takmer nemožné. Seminár skončil krátkym posedením s touto osôbkou, ktoré bolo čerešničkou na torte celej vydarenej akcie.
Myslím, že každá z nás vtedy odchádzala domov plná energie a presvedčenia, že ten svoj boj s kilečkami navyše zvládne. Veď v podaní Edity to vyzeralo všetko tak jednoducho.
Hľadím na poličku s knihami, medzi ktorými v pozore stoja dve Editine knihy: Vysoká škola chudnutia a Moje báječné ženy. Beriem ich do rúk a hľadím na ich obálky. Na obidvoch kraľuje vysmiata Edita a jej úsmev je zárukou, že čitateľ-čitateľka sa pri čítaní zabaví. (Vydala ich viac, ale ja som majiteľkou len týchto titulov.)
Dnes, hneď po spustení počítača, sa na mňa vyvalila správa, pri ktorej som "zamrzla". Vo štvrtok sa Edita presťahovala. Do neba.
Nie je to dávno, čo som v médiách zachytila, že táto veselá profesorka chudnutia je vážne chorá. Po čase som čítala, že sa úspešne lieči a vracia do života a aj medzi svoje cvičenkyne. V aktuálnom rozhovore zaznela veta, že je rada, že už začína priberať. Vtedy som si tak zvláštne uvedomila iróniu života. Preslávila sa svojim schudnutím a vedením žien, ktoré túžili po tom istom. Iste netušila, že raz jej práve chudnutie bude strpčovať život. Prichádza mi na rozum vetička z filmu Forrest Gump: "Život je ako bonboniéra, nikdy nevieš čo ochutnáš..." Je mi ľúto, že bonbón, ktorý Edita nedobrovoľne ochutnala bol taký trpký.
Myslím, že dnes nejedno oko nezostane suché, myslím, že jej "žiačky", ktoré naučila bezbolestne chudnúť a učila ich, aby sa dokázali mať rady, že tie zostali dnes v šoku tak, ako aj ja. Edita pomáhala ženám znovu nájsť stratené sebavedomie, učila ich ako si majú uvedomiť svoju vlastnú krásu a príťažlivosť. Zdôrazňovala význam duševnej pohody a presadzovala základnú myšlienku úspešnosti chudnutia, že samotné chudnutie začína v hlave. Nezakazovala striktne ani sladkosti, odsudzovala lieky na chudnutie, preferovala cvičenie a pozitívne myslenie...
Jej cvičenia boli pre mnohé ženy balzamom na dušu, boli miestom, kde robili čosi dobré pre svoje telo aj dušu, veď dúšok úrpimného smiechu doslova lieči. V Editinej prítomnosti sa vážnosť a smútok nedržali, ju sprevádzal len humor a veselá myseľ, ktorými dokázala po pár minútach nakaziť každého, kto bol v jej blízkosti.
Editka, myslím, že môžem za všetky tvoje žiačky, vysloviť smútok nad tvojim odchodom na druhý breh. Úprimná sústrasť patrí tvojej rodine.
Editka, dávaj na bacuľky pozor naďalej a rozveseľuj všetkých aj v nebi. Viem, že ani tam sa nestratíš.
Nech ti je zem ľahká, Editka...
