Tohtoročný máj sa veru nemá čím chváliť! Uff, už len to by ho ospravedlnilo, keby sa potvrdilo, že "studený máj - v stodole raj." Bojím sa však, že už ani pranostiky neplatia. Vlastne, po jednej reportáži zo včera, som o tom presvedčená. Obilie je podmáčané, v najúrodnejšej časti Slovenska aj na pol metra. Treba siať, ale ako? Do tej vody? To by zvládla vari len ryža, cha. Bol to smutný pohľad a poľnohospodári dvíhajú varovný prst - čakajú nás veľké straty! Takže akýže raj v stodole?
Keď som ráno vytiahla žalúzie a so strachom upierala rozospatý pohľad na sídlisko, bola som zrazu milo prekvapená. Neprší! Mláky sa síce, s drzosťou im vlastnou, vyškierajú každému do očí, ale už nepôsobia tak hrozivo. Tanec dažďových kvapiek už nečerí ich obsah. Váľajú sa pokojne a pokorne očakávajú, aký osud ich zastihne.
Pred chvíľou som mala pocit, že bude deň zázrakov! Zrazu sa v byte rozjasnilo a ja som letela k oknu, o pár sekúnd na balkón. Slnko, slnko, slnko - prichytila som sa, že si polohlasne pospevujem! Sídlisko zrazu vymenilo zamračenú tvár za veselšiu, jasnejšiu. Mňa začalo pod nosom štekliť steblo optimizmu. Začala som kuť plány, čo s načatým dňom. Poslala som smsku maminke, že Turiec oblieka slnečný šat a že slniečko tlačím na Liptov. Prišla odpoveď - "už dorazilo, ďakujem!".
Hnevám sa! Ešte som sa nestihla zbaviť abstinenčných príznakov z deficitu slnečného svetla a slniečko, skúpy to kamarát, znovu zaliezlo za mrak. Ostalo mi smutno. To sa takto robí? Pripadám si ako zvedená a opustená, cha. Sídlisko znovu zosivelo a tie potvorské mláky si vydýchli. Pofukuje síce lenivý vietor, ale ten im až tak neublíži. Škoda.
Takže znovu nasadám na svoj vláčik a vyhľadávam vagón spomienok. Vari zase sa len ponorím do ich svetla a budem spomínať na dni prežiarené slnkom, na veselé kvety púpav, vetvičku orgovánu či tulipány, ktoré mi priniesol zo záhrady manžel. Budem spomínať na tých pár májových dní, ktoré boli ako vitamínová bomba pre dušu, ktoré ju nežne hladkali a vlievali energiu do žíl.
Idem teda abstinovať ďalej. Slnko zašlo definitívne. Ani pekný máj, ani v stodole raj, už nám nič neostáva, len si to slniečko uchovávať v duši a neustále ho hýčkať, aby hrialo.
A. Einstein raz vyriekol:
Predstavivosť je dôležitejšia ako znalosť.
Tak si tú krásnu jar, teplý slnkom prežiarený máj, sviežu zeleň, roztancované hlávky kvetov, či strapaté steblá obilia aspoň predstavujme! Nedovoľme, aby pršalo aj v našich srdciach, nedovoľme, aby studený a mokrý máj zničil našej duše raj.
Je to jediná cesta, ako totálne nepodľahnúť abstinenčným príznakom....
***
PS: Práve mi ťukla smska od brášku. Hm, už v tom slnku nevidím pre dnešok taký problém. Väčší problém vždy prekryje ten menší. V noci mu spred garáže ukradli auto... nemám slov. Deň naberá úplne iný odtieň, už je čierny...
foto: zdroj internet
