Už niekoľko dní Slovensko žije sčítavaním svojich obyvateľov. V podstate pokojná akcia, mohla prebehnúť bez zbytočného rozruchu, keby sa do nej nezačali obúvať paranoici, podozrievajúci celú akciu za hon na osobné údaje v hororovom prevedení. Kým som nemala pred sebou rozprestreté sčítacie hárky, tak som katastrofickým mailom o eštébáckych praktikách o zneužívaní údajov uvedených v nich, nepochybovala. So záujmom som sledovala správy v médiách, spokojná, že sa tomu venuje taká pozornosť, veď tiež by som sa nerada stala predmetom zneužitia...
V sobotu manžel vzal do ruky sčítacie hárky, ktoré celý týždeň ležali na stole bez povšimnutia. Rozhodli sme sa hrdinsky pozrieť tej hrôze na zúbky. Mali sme v pláne vyplnenie dotazníkov cez internet, čo som neskôr, pod tlakom informácií na tému identifikátor, takmer vzdala.
Každý sme zdrapili do rúk tie svoje hárky a začali sme čítať. Otáčam druhú stranu, čítam otázky v hárku o byte a pýtam sa muža: "To je všetko? A kde sú tie údaje, ktoré by niekto mohol tak zneužiť, žeby mi to mohlo spôsobiť problémy?", pýtam sa s nefalšovaným prekvapením. Manžel sa pousmeje a vecne odpovie: "Neviem".
Taká bublina! Toľko vynaloženej energie, času, financií na rozbúrenie hladiny okolo sčítania. Mala som pocit, že v hárkoch nájdem kolónku: vaše číslo účtu, stav na účte, podviedli ste niekedy partnera, ak áno, tak s kým...
Nič také tam nebolo. Údaj o vzdelaní, národnosti, o používaní materinského jazyka, vyznanie, či súčasná ekonomická aktivita, ma čuduj sa svete, vôbec nepobúrili. Iné údaje rozdávame kadekde, rodné čísla hádžeme na stôl ako karty a nik už nad tým nefilozofuje...
Ideme na údaje o byte. Plocha, miestnosti, zásobovanie vodou, pripojenie na telefón a internet... Trochu som sa usmiala pri kolónke o záchodoch. Je mi úplne jedno, keby došlo aj k zneužitiu, či sa niekto dozvie, že mám záchod v byte. Sekunda vyplnenia a nemám čo riešiť.
Za pár minút sme boli obaja s vyplnením cez internet hotoví. Nebol problém s prihlásením, mnohé kolónky sa automaticky vypísali samé, takže sme boli ušetrení pracného vypisovania. Hotovo! Pomädlila som si ruky a papierovú verziu som odložila na kôpku domáceho zberu papiera. Povinnosť splnená! Že tam boli aj otázky, ktoré sa mi zdali zbytočné? Áno. Ale viac času by som minula špiritizovaním nad nimi ako ich označením.
O pár minút po našom vyplnení začínala v spravodajskej televízii tlačovka na danú tému. Počúvali sme pár minút a radšej sme prepli iný kanál. Asi sa na Slovensku moc nudíme, keď z takýchto akcií dokážeme vyrobiť hotovú pohromu a zamestanáme tým celú krajinu. Koľko iných vecí mohlo byť poriešených za ten čas, ktorý bol a je vložený do tejto akcie. Vďaka záporným informáciám, ktoré sa z médii chrlili ako popol z islandskej sopky, väčšina ľudí sa už podvedome začala k sčítaniu stavať záporne. Odniesli si to aj komisári, ktorí si "užívajú" nepríjemných prijatí, nepríjemných osočovaní (za ktoré nemôžu ani náhodou), resp. odmietnutí možnosti odovzdať sčítacie hárky. Vôbec sa nečudujem tým, ktorí sa tejto role vzdali. Vyjadrili sa jasne, kašlú aj na odmenu, len nech majú pokoj.
Už nech je to za nami a Slovensko sa začne venovať vážnejším problémom ako je označenie polohy záchoda v byte či dome a či to niekto zneužije. Na slovo indentifikátor už dostávam koprivku. Je pravda, že národ sa musí zabávať, ale viem si predstaviť aj lepšie témy ako sčítanie obyvateľov.
PS: Článok vyjadruje názor autora a počíta s tým, že nemusí byť stotožnený so stanoviskom a názorom čitateľa. Kopírovanie, znovupublikovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti textu je možné výhradne so súhlasom autora. Neprešlo jazykovou úpravou.
PS2: Týmto vyventilovaním som sama pre seba uzatvorila definitívne tému sčítania.
PS3: Cha - cha
PS4: Ozaj, už ste sa "sčítali"?
