Pár metrov za autom, spoza kríkov vidím vychádzať postavu. Je to pani, poznáme sa z videnia. Kráča so svojim psíkom a zamyslene študuje pri každom kroku špičky svojich topánok. Evidentne pohrúžená do vlastných myšlienok. Chcela som už zdvihnúť na znak pozdravu ruku, ale neurobila som to. Vedela som, že aj tak ma nevidí. Blížili sme sa pomaly k sebe, medzi nami ako ostrovček stál spomínaný "hrací" automobil. Pani zrazu zdvihla hlavu a jej zamyslený vážne pôsobiaci výraz sa uvoľnil a jej pery poskočili do úsmevu. Priblížila sa k autu a začali sa s pánom, ktorý medzitým z neho vystúpil, rozprávať. Beny postával, zvedavo čosi ňuchal v tráve a tak môj postup k nim sa spomalil. Mala som ich však na očiach. Zrazu pán urobil také jemné gesto poklony a naznačil tanečnú figúru. Pani bez váhania, v jednej ruke zvierajúc vôdzku, prijala výzvu a vplávala do náruče tanečníka. Je pravdou, že urobili možno päť tanečných krokov, pustili sa za chvíľu, ale stihli ma rozosmiať, tak ako sa smiali oni. Ich žoviálnosť bola nákazlivá.
"Tak toto bolo skvelé", prihovorila som sa a pridala som pozdrav. Psíkovia sa pekne pozdravili tiež. "Dávno som netancovala", prehovorila pani, "keby mi niekto povedal, že si zatancujem dnes na chodníku, tak sa mu vysmejem", doložila úprimne sa smejúc. "To robí asi to slnko", mudrovala som, "robí nás veselšími." Pán sa otočil ku mne: "Máte pravdu, ani ja som netušil, že si dnes zatancujem". Smiali sa obaja ďalej, ja s nimi.
Benyho prestalo baviť, že postávame, psík sa mu nevenoval a tak ma ťahal preč. Podvolila som sa, šli sme predsa na prechádzku, nemala som v pláne, čas na ňu určený, stráviť postávaním pri dome.
Ej, či mi dobre padol tento dúšok smiechu, hlt takmer kultúrneho zážitku a rezkých čardášových tónov, ktoré roztancovávali v tele každú bunku.
Pozdravila som prvá, potom pani a obe sme sa, každá iným smerom, odobrali od veselého auta. Ešte pár metrov ma sprevádzala hudba, už iného žánru. Pridala som do kroku a tóny sa postupne strácali. Počula som už len rachot z neďalekej stavby, z kríka vyletel s džavotom kŕdel vtákov, dobre ma vyplašili. Naša prechádzka trvala asi hodinu a ja som sa pristihla, že sa podchvíľou usmievam a že si pohmkávam tú chytľavú čardášovú melódiu.
Aj teraz sa usmievam. Moja utorková neutrálna nálada sa povzniesla na iný level a mne zrazu ostalo nejako veselo. Aj toto môže človek zažiť na sídlisku. Tanec pri aute, smiech, ktorý trom náhodne sa stretnúcich ľudí spríjemnil ich deň. To sú tie okamihy, ktoré pomáhajú vyskladať mozaiku príjemne prežitého dňa.
foto:
www.zarastislavovapd.sk
www.obrazkyanimace.com
