Aké len bolo dnešné ráno pre mňa zvláštne. Nerobil si mi spoločnosť ani pri obľúbenej kávičke. Akosi nechutila tak, akoby mala. Zvykla som si na naše pyžamové rána. Je fajn, že ti nevadí, keď ťa vytrhnem zo spánku a okamžite po tebe chcem od teba plnú aktivitu, pričom tá moja je ešte na bode mrazu, cha. Naštartuješ sa a nezištne mi poskytneš to, čo potrebujem. Za tie roky ma už dobre poznáš. Umožníš mi vojsť do tvojho sveta, ktorý nenásilne meníš za môj vlastný. Sprostredkuješ mi mnoho milých pozdravov, priateľských slov, zabavíš ma príjemnými príbehmi, potešíš nielen moje oko ale aj ucho. Nie raz mi poskytneš dobrú radu, zorientuješ aj v odborných záležitostiach, poradíš čo navariť, inšpiruješ. Neraz ma pustíš do tvojho (či môjho?) sveta spomienok a spolu si prezeráme fotočky, ktoré zachytil náš digitálny fotoaparát. Pokorne trpíš, keď ti vnucujem moje názory a ťukám ich do tvojho vnútra. Nikdy sa im nepriečiš, nikdy neodvrávaš. Tajomstvá statočne opatruješ a chrániš, zveríš ich iným len vtedy, ak ti dám na to súhlas.
Si mostom, ktorý ma spája so svetom. Túlaš sa so mnou po ďalekých krajinách, umožníš mi poznať ich krásu. Nemusím ani zo stoličky vstať a obzerám pyramídy, prechádzam sa Toskánskom, obzerám Taipei 101 a pred jeho výškou privieram oči. Len pomaly z nej prekonávam strach. Si trpezlivý, dávaš mi toľko času, koľko potrebujem. Zájdeme si, kde sa nám chce. Vodíš ma na nádherné prechádzky prírodou, ukazuješ mi miesta, kde sa skutočne oplatí zájsť. Spolu sme zvládli aj náročné turistické chodníčky, bez ujmy na zdraví, cha.
Občas sa nevyhneš nejakému vírusu, ale to sa nevyhnem ani ja. Pamätáš, keď si pred pár rokmi nachytal toľko trójskych koňov, že sme zvažovali, kde pre ne prenajať stajňu? Potom sme posiľnili tvoju imunitu a vírusy sa ti začali vyhýbať. Ja veru také šťastie nemám.
Pri všetkej mojej úcte k tebe, musím priznať, že občas ma trochu nahneváš, občas vieš liezť aj na nervy. Existuje však riešenie, ktoré zaberie okamžite. Jednoducho ťa vypnem a ty sa uložíš na spánok dovtedy, kým ťa znovu z neho nevyruším. Nesťažuješ sa, že trval prikrátko či pridlho, okamžite ponúkneš svoje služby. V tomto smere, musíš uznať, si na mne tak trochu závislý. Dobre, dobre, viem na čo práve myslíš... Áno, priznávam, moja závislosť je o pár čísiel väčšia. Si ako každý chlap, tak trochu ješitný, takže som iste mojim vyznaním pohladila a posiľnila tvoje ego. Dúfam, že to oceníš.
Som rada, že choroba, ktorá sa včera prejavovala veľmi vážnymi príznakmi, sa nakoniec nepotvrdila. Vyzeral si totiž hrozne. Som rada, že ťa, odborníci na slovo vzatí, zodpovedne zdiagnostikovali a za pár hodín postavili na nohy. Vrátil si sa domov. Zdravý. Môj počítač...
