Dnes som videla zaujímavý obrázok za predajným pultom syrov a údenárskych výrobkov. Pani predavačka, pani okolo päťdesiatky, s gumenými rukavičkami na rukách, krájala usilovne tvrdé syry. Ja som stála obďaleč, majúc na ňu výhľad. Stretla som sa so známou a tak pár slov ma zastavilo v mojom rozbehu. Pani si niekoľkokrát po sebe kýchla, vytiahla z vrecka plášťa hygienickú vreckovku, vyčistila nos a vreckovku vyhodila. O chvíľu vytiahla ďaľšiu a urobila to isté. Pokračovala v krájaní. Už som sa so známou lúčila, dosť som sa ponáhľala a tak náš rozhovor trval len krátko. Znovu mi padol zrak na spomínanú osôbku. Teraz si niekoľkokrát výdatne odkašľala, slušne... zakrývajúc si ústa rukou. Po pár sekundách sa znovu venovala práci. Už napohľad bolo vidieť, že sa necíti dobre, že skôr by jej pristala posteľ s teplým čajom poruke ako obsluha krájača...
Možno sa pýtate, o čom to píšem. Hm, opisujem len situáciu, čriepok dňa, tak ako sľubujem v statuse svojho blogu.
Špekulujem akú službu poskytujú v takomto prípade ochranné rukavice, keď prechorená predavačka v nich smrká nos a odkašliava si do nich, pričom to robí len tak popri práci s nechránenými potravinami.
Samozrejme, že rukami odbaľuje zo syrov fólie, rukami ich kladie do krájača, rukami pokrájaný produkt posúva ďalej. Možno o chvíľu na to, s tými istými rukami už plnila priania zákazníkov a odoberala z kôpok najkrájaného syra požadované množstvo...
Ktovie, koľkí si domov prinesú okrem plátkov obľúbeného syra aj darček zadarmo, bonus, akože dva v jednom. Samozrejme, že mám na mysli nejaký vírus. Darmo si my doma budeme starostlivo umývať ruky, darmo budeme bočiť od ukýchaných a ukašľaných ľudí, darmo sa budeme snažiť dodržiavať zásady hygieny, keď vírus si môžeme doniesť aj pekne zabalený priamo z obchodu.
Iste už mnohí dvíhajú prst smerujúci na mňa a kývajú povážlivo hlavou, že prečo to opisujem, keď som nič pre nápravu neurobila. Len dvíhajte ďalej. Nejako to vydržím. Naozaj, neurobila som nič. Pridala som do kroku a snažila som sa dohnať zmeškaný čas. Možno práve niekto, kto si toto prečíta spozornie a počas toho, čo bude stáť v rade dnes v obchode urobí pravý opak ako ja. Fandím mu. Ja som dnes na to jednoducho nemala náladu. Ak také čosi zhliadnete, iste táto pani nie je výnimkou, môžete konať ...
Nemám nič voči predavačke, ktorú tu pranierujem. Vlastne, mne je jej ľúto. Ktovie, aká je realita. Má iste nad sebou šéfa, nejakého vedúceho prevádzky, ktorý na prvý pohľad musí vidieť, že je chorá. Možno mu to vôbec nevadí, veď "nejsou lidi" a ísť sa "len tak" pre sopeľ a kašeľ kurírovať jednoducho netoleruje. Možno si pani nemôže péenku dovoliť, možno...
Jedno však viem, že toto by sa v oddeleniach potravinárskeho tovaru, ktorý je nezabalený, priamo vystavený prostrediu, nemalo stávať. V tomto prípade aj zdravotný preukaz môže ísť na dovolenku.
Foto: www.detskechoroby.rodinka.sk
www.dama.cz
