Zemiaky majú svoj pôvod v horských oblastiach Ánd,v dnešnom Peru. Odtiaľ putovali v 16. storočí do Španielska a na palube slávnej lode Golden Hind sa preplavili do Anglicka. Anglický kolonisti ich priviezli do Severnej Ameriky. Český botanik Jan Svatopluk Presl sa raz vyjadril, že ich považuje za najväčší úžitok, ktorý ľudstvo malo z objavenia Ameriky. Na Slovensko sa tieto "cestovateľky" dostali okolo roku 1654 a v polovici 18.storočia sa začali vo veľkom pestovať na Liptove. V súčasnosti sa pestujú všade okrem trópov, arktických a subarktických oblastí. Neustále sú šľachtené nové druhy a tak si na chuť môžu prísť všetci zemiakojedáci.
Ako som už spomenula, málokedy si uvedomíme, aké sú zemiaky pre naše brušká dôležité. Vaša špajza môže zívať prázdnotou, no ak v nej nájdete zopár zemiakov tak môžete vykúzliť pri troche fantázie dokonalé jedlo. Zemiačky varíme, fritujeme, opekáme, dusíme, pečieme, celé, či pokrájané, či postrúhané...
Čoby sme robili my, milovníci bryndzových, kapustových halušiek, zemiakových placiek, zemiakovej baby, granadýrmaršu, zemiačkov na kyslo, hranoliek, zemiakových šalátov, polievočiek, bez ľuľku zemiakového? Mohli by sme si akurát nechať zájsť chuť.
Nie každý má možnosť vypestovať si zemiačky sám ( vďaka manželovi patríme k tým šťastlivcom), väčšina je odkázaná na nákup v obchodoch. Samozrejme, že občas kúpim zemiaky aj ja, stáva sa, že neodhadneme svoju spotrebu a úrodu zjeme skôr ako by sa patrilo. Veľakrát sa mi stalo, že som kúpila zemiaky, ktoré už ani zemiakmi nechutili, rozvárali sa a v hrnci sa zmenili na akúsi divnú hmotu. Vždy som si vtedy vzdychla: "Už ani zemiaky nie sú také, ako bývali". Zistila som, že tieto "pazemiaky" sú zväčša z dovozu a nie najvydarenejšieho. Odvtedy sa vždy snažím zisťovať pôvod zemiakov a snažím sa hodiť na váhu práve tie slovenské. Je pravda, že už aj na slovenských poliach sa pestuje menej zemiakov ako kedysi, súvisí to s našim vstupom do EÚ a s kadejakými s tým spojenými zákonitosťami, ktoré sa mne osobne teda vôbec nepozdávajú. Zemiaky k nám patria ako Gerlachovský štít,či Kriváň , tak prečo sa má ktosi cudzí pliesť do ich pestovania na slovenskej pôde? Uff, normálne som sa rozohnila. Vidíte, zemiačky, ako vás mám rada, dokážem kvôli vám vybrať aj virtuálny kord a mlátiť protivníkov hlava-nehlava.
Väčšina polievok, ktoré voňajú spod varešky slovenskej gazdinky, sú tiež cieľom, kde končia mnou ospevované zemiačky. Kto by už nemal rád dobre vyšľahané, s masielkom a mliečkom zjemnené žltunké pyré (ja pridám aj trojuholník taveného syra), alebo pečený zemiačik - napríkad taký, kde sa spodok skrojí, aby dobre stál na pekáči, vykrojí sa do neho diera, do nej sa vloží slaninka, prípadne kúsok klobásky, zemiak sa obalí v zmesi hladkej múky, mletej papriky, špetky soli a dá sa piecť trebárs aj na kyslú kapustu? Alebo malé zemiačky uvarené v šupke, potom opečené na masielku, obsypané petržlenovou vňaťkou? Poznáte smetisko? Viem, že poznáte, ale ja mám na mysli teraz smetisko zo zemiakov. Uvaria sa zemiaky, urobí sa akoby pyré, ale do neho sa vmieša vyžmýkaná kyslá kapusta. Môže sa pridať obdusená, alebo surová (ja dávam surovú). Ak smetisko polejete vyškvarenou slaninkou, dá sa jesť aj ako hlavné jedlo. Chutí však ako príloha k mäsku.
Máte radi cesnak? Tak potom vám možno príde vhod aj ruská cesnaková polievka. V osolenej vode sa uvaria zemiaky (miesto soli sa môže pridať pre lepšiu chuť bujón, odporúčam hubový, je mňam), tie sa priamo vo vode (nedávame jej veľa) rozpučia, pridá sa mlieko, (štíhli fajnšmekri môžu siahnuť aj po smotane) , lyžica masla a dostatočné množsvo rozpučeného cesnaku. Dochutíme vegetkou. Necháme prejsť pár sekúnd varom a hotovo. Na tanieri zdobíme niečím zeleným, najlepšie petržlenovou vňatou. V tento chrípkový čas môže byť táto polievočka príjemnou prevenciou, čo poviete?
Iste sa vo väčšine slovenských domácností pečú zemiakové placky alebo zemiaková baba - to akože na plechu. Jedným z prvých jedál, ktoré sme ako mladomanželia kuchtili v novotou voňajúcej panelákovej kuchyni boli zemiakové placky. Práve oni boli zdrojom našej prvej nezhody. Manžel bol z domu naučený pridávať do postrúhaných zemiakov múku a vajíčko, ja som bola naučená na samotné zemiaky, len ochutené cesnakom, majoránom a soľou. Ja som trvala na mojom recepte, manžel na svojom. Presviedčal ma, že placky bez vajíčka sa budú trhať a že to jednoducho bez nich nejde. Nakoniec sme sa nepobili, ale dohodli sme sa, že skúsime tie "moje" (novomanžel sa prejavil ako džentlmen) a ak sa budú zle piecť, alebo, že ak mu nebudú chutiť, tak som ochotná pristúpiť v budúcnosti na jeho recept. Uf, to boli nervy! No, nebudem vás naťahovať, dopadlo to tak, že už 26 rokov pečieme placky bez štipky múky, bez vajíčka a ako vlastné vylepšenie pridávame trolinku talianskeho korenia "sapori piccanti".
Rozpísala som sa a bojím sa, že málokto vydržal moju ódu na zemiaky čítať až dokonca. Ak predsa, tak ďakujem. Myslím, že tie naše zemiaky, švábka, erteple, grule či bandurky si to zaslúžia.
