Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(30)
Obloha do sivého plášťa zahalená
kropí zem nezmyselnými slzami
hmlou neistoty omámená
premietam si život pred očami
Viem, dážď nemá na tom vinu
za závoj smútku považujem iba seba vinnú
Pripadám si ako dieťa v mokrých plienkach
hrabem sa vo farebných spomienkach
Som laik svojej rozorvanej duše
ciferníkom života naháňam svoj čas
možno raz vystrelí airbag
možno...
postačí aj záchranný pás
