Nastavujem tvár
jarnému dažďu.
Prosím,
nech ma prebudí,
nech zastaví
môj bôľny sen.
Svieže kvapky
so slzami zmiešané,
šepkajú -
tvoja bolesť je
realita,
nie emócia v sne.
Moja chlpatá láska
odišla do neba zvieratiek,
duša od žiaľu je ťažká
nepoznám na to liek.
Chýba mi biely ňufáčik,
chýba hnedá kožušinka.
Chýba mi moruškovanie,
teplo hebkého golierika.
Moruško,
slzy za tebou roním
bol si pokladom mojim.
Moje dni sú akési iné
prázdnota je na vine.
Spomienky (snáď) časom
vysušia slzy.
Moruško,
ľúbim ťa a ty
odišiel si...
***
Posielam ti do neba túto básničku,
snáď nezabudneš na svoju "paničku".
Chýbaš mi, Moruško!
PS: Viem, že používam v básničke rôzne slovné výrazy, ktoré nemusia čitateľovi nič hovoriť.
Preto malé vysvetlenie:
"moruškovanie"... naše spoločné chvíle
"golierik"... Moruško zvykol ležať rovno pod mojou bradou a hrial ma ako golierik
