Blúdim ulicami svojho vnútra,
často zastaví ma červená
na križovatke mojich rozhodnutí.
A zelená? Nie a nie naskočiť...
Búrka devastuje moje vnútro
blýska sa a hrmí zároveň
dážď sĺz zmýva spomienky
mláky sa ich snažia utopiť
Túžby...
Na okne optimizmu sťahujem roletu
zabudnutá v kúte plačem
nik nevie, že som stále tu.
Ako ťava na púšti prahne po vode,
ja prahnem po šťastí a dobrej nálade.
Radosť, úsmevy, lásky objatia
ak slzy - tak len z dojatia.
Túžim cítiť o seba záujem.
Som naivná? Som ! Ja viem...