
Sedí na lavičke
v opustenom parku
oči spod závoja sĺz
neveria viac na rozprávku
Ešte včera milovaná
dnes miluje len ona
trpkú príchuť zrady
vypije si do dna
Stále cíti teplo
zblúdených jeho rúk
snaží sa pochopiť
prečo (???)
spôsobil jej toľko múk
... nechce sa jej žiť
Slzy sa kotúľajú
mapou tváre jej vrások
ešte včera
maľoval ich smiech
štetcom šťastných lások
Dnes opustená vie
že šťastie býva vrtkavé
Tie slová rozlúčkové
vidí vyšliapané v tráve
foto: zdroj internet
námet: na šťastie nie vlastná skúsenosť