Vypľutá z pozitívnych myšlienok
hľadáš ako opustený pes útulok
Vypľutá zo života...
Na vine si si sama
život pre teba je zrazu dráma
Nezvládaš radosti ani smiech
akoby tým činila si hriech
Duch sviatočný
kľúč od tvojho srdca
asi stratil...
Odišiel skôr ako sa patrí
darmo prosíš, aby sa vrátil
Dni vianočné
majú krásne voňať
musíš si minulosť pripomínať
Strácaš pôdu pod nohami
balansuješ na noža hrane
zápasíš so smútkami
v zajatí nostalgie
Od dna odraziť sa musíš
rozum radí ti...
Veríš ešte
sile svojho ducha
Veríš stále
sile rodiny
nenechá zapadnúť ťa
ako z minulého storočia
bulváru noviny...
Tak ver...
Maurois: Mnoho ľudí si skazí celý život predstavou nešťastia, ktoré im hrozí.
Stoppard: Každý východ je zároveň aj vchod.
Nevyslovená starosť je najťažším bremenom na svete...
