Znovu potrebujem (duše) sprchu

Moja báseň je obyčajná,

pre milovníkov verša, čítať márna snaha...

občas potrebujem vnútornú sprchu

napíšem báseň hoci jednoduchú.

V hlave mám tisíc otáznikov

odpovede žiadne

pomaly skladám úsmev z tváre

a beznádej vidím všade

obliekam písmenká do prázdnych slov

optimizmus chradne

riešenie kdesi v nedohľadne...

Bezhraničná nerozhodnosť

osudu kontúry rozmazané

živorím v prázdnote neistoty, takmer na dne.

Nezvaný hosť žadoní o moju priazeň

úzkosť a beznádej stoja na mojom prahu

vysielam im bezmocnú výstrahu.

Namiešala som si kokteil nepokoja

viem, som zlý barman

tak sa mi rany na duši nezahoja.

Som podhubie negatívnych nálad

šedivý pondelok lezie mi pod kožu

som zložitý stroj

čo na seba stratil návod...

ďakujem za prečítanie

foto: zdroj internet