Už niekoľko týždňov sa mi za oknom paneláku núka jeden smutný pohľad. Na prechádzke pozorujem krehkú, staršiu paniu, ktorá sa pravdepodobne po mozgovej porážke, pohybuje pomocou barly. Kráča zhrbená, nohu len s veľkou námahou odliepa od chodníka. Jej krok je stelesnením bolesti, nemohúcnosti, útrap, no na druhej strane vyjadruje odhodlanosť prekonať samu seba. Svoj pravidelný okruh sídliskom nevynechá ani v horšom počasí. Občas si sadne na lavičku a oddychuje s očami zahľadenými niekde do diaľky. Ktovie o čom premýšľa... Obdivujem ju, som presvedčená, že je to silná žena. O čo je krehkejší jej krok, o to je silnejšia jej duša. Môže byť príkladom pre mnohých z nás, ktorí si nevieme dostatočne vážiť zdravie, zdravé nohy, ktorým odhodlanie vyprchá, ako lacný parfém, už po prvom neúspechu. Vždy, keď vidím túto sympatickú paniu, tak mi na rozum prichádzajú slová B. Youngsovej: "Mierou nášho úspechu nie sú naše víťazstvá, ale spôsob, akým sa vyrovnávame s neúspechmi".
Sila duše
B. Youngsová: "Mierou nášho úspechu nie sú naše víťazstvá, ale spôsob, akým sa vyrovnávame s neúspechmi".






